Strach zo zmeny je u ľudí bežným javom. Prečo sa ľudia tak veľmi boja zmeny?

Keď pochopíte, čo sa deje vo vašej mysli, že sa bojíte zmeny, môžete túto tendenciu lepšie potlačiť.

V tomto článku si podrobne rozoberieme, čo spôsobuje strach zo zmien, a potom sa pozrieme na niekoľko realistických spôsobov, ako ho prekonať.

Zmena môže byť pozitívna alebo negatívna. Nemôžeme vedieť, či bola zmena pre nás dobrá alebo nie, kým neprejde čas a neodhrnie sa záves nad jej výsledkami.

Dá sa však pokojne tvrdiť, že zmena nás často robí lepšími. Pomáha nám rásť. Mali by sme sa o ňu usilovať. Problém je v tom, že sme veľmi odolní voči zmenám, aj keď poznať môže to byť pre nás dobré.

Takže v boji proti odporu voči zmene musíme v podstate bojovať proti svojej vlastnej prirodzenosti. Ale čo to vôbec znamená? Kto proti komu bojuje?

Dôvody strachu zo zmeny

Strach zo zmeny môže byť spôsobený tak povahou, ako aj výchovou. V iných prípadoch môže strach zo zmeny maskovať skrytý strach, napríklad strach zo zlyhania. Prejdime si niektoré z bežných dôvodov, prečo sa ľudia boja zmeny.

1. Strach z neznámeho

Keď sa pokúšame o zmenu vo svojom živote, vstupujeme do oblasti neznámeho. Myseľ má rada známosť, pretože vie, ako s ňou narábať.

Ľudia často hovoria o komfortnej zóne, čím majú na mysli hranicu, v rámci ktorej človek obmedzuje svoje konanie. Vybočiť z tejto komfortnej zóny potom znamená rozšíriť túto hranicu skúšaním nových vecí.

To isté platí aj pre myseľ.

Aj my máme svoju mentálnu komfortnú zónu, v rámci ktorej obmedzujeme svoje spôsoby myslenia, učenia sa, experimentovania a riešenia problémov. Rozšírenie hraníc tejto zóny znamená väčší tlak na myseľ. Vytvára to mentálny diskomfort, pretože myseľ sa musí zaoberať novými vecami, spracovávať ich a učiť sa ich.

Myseľ však chce šetriť energiou. Preto radšej zostáva vo svojej komfortnej zóne. Ľudská myseľ spotrebuje značnú časť kalórií. Myslenie nie je zadarmo. Preto by ste mali mať dobrý dôvod rozšíriť svoju mentálnu komfortnú zónu, inak sa tomu vaša myseľ bude brániť.

Neznámo je živnou pôdou pre úzkosť. Keď nevieme, čo sa stane, máme tendenciu predpokladať, že sa stane to najhoršie. Predstavovanie si najhorších scenárov je spôsob, ako vás myseľ chráni a presviedča, aby ste sa vrátili do ríše známeho.

Samozrejme, neznáme nemusí byť bez rizika, ale myseľ je zaujatá najhoršími scenármi, aj keď sú rovnako pravdepodobné aj tie najlepšie.

"Nemôže existovať strach z neznámeho, pretože neznáme je bez informácií. Neznáme nie je ani pozitívne, ani negatívne. Nie je ani desivé, ani povznášajúce. Neznáme je prázdne, je neutrálne. Neznáme samo o sebe nemá silu vyvolať strach."

2. Neznášanlivosť neistoty

To úzko súvisí s predchádzajúcim dôvodom, ale je tu dôležitý rozdiel. Strach z neznámeho hovorí:

"Neviem, do čoho vstupujem. Neviem, či sa dokážem vyrovnať s tým, čo tam je. Myslím, že to, čo tam je, nie je dobré."

Intolerancia neistoty hovorí:

"Nemôžem tolerovať, že neviem, čo príde. Vždy chcem vedieť, čo príde."

Štúdie ukázali, že neistota ohľadom budúcnosti môže vyvolať rovnaké bolestivé pocity ako neúspech. Pre váš mozog, ak ste neistí, ste zlyhali.

Tieto bolestivé pocity nás motivujú k náprave situácie. Keď sa cítite zle z neistoty, vaša myseľ vám posiela zlé pocity, aby ste obnovili istotu. Dlhodobé zotrvávanie v neistote tak môže viesť k pretrvávajúcej zlej nálade.

2. Stvorenia riadené zvyklosťami

Máme radi istotu a známosť, pretože tieto podmienky nám umožňujú riadiť sa zvykom. Keď sa riadime zvykom, šetríme veľa duševnej energie. Opäť sa vraciame k šetreniu energie.

Zvyky sú spôsobom, ako myseľ hovorí:

"Funguje to! Budem v tom pokračovať bez vynaloženia energie."

Keďže sme druh, ktorý hľadá potešenie a vyhýba sa bolesti, naše zvyky sú vždy spojené s odmenou. V časoch predkov táto odmena neustále zvyšovala našu zdatnosť (prežitie a rozmnožovanie).

Napríklad konzumácia tučných jedál mohla byť veľmi výhodná v časoch predkov, keď bol nedostatok potravín. Tuk sa dá uskladniť a jeho energia sa môže využiť neskôr.

Dnes, aspoň vo vyspelých krajinách, nie je nedostatok potravín. Logicky by ľudia žijúci v týchto krajinách nemali jesť mastné jedlá. Ale jedia ich, pretože logická časť ich mozgu nedokáže potlačiť emocionálnejšiu, na pôžitok zameranú a primitívnejšiu časť mozgu.

Emocionálna časť ich mysle je ako:

"Ako to myslíš, že nemám jesť mastné jedlá? Funguje to už tisícročia. Nehovor mi, aby som s tým teraz prestal."

Aj keď ľudia vedome vedia, že im mastné jedlá škodia, emocionálna časť ich mysle často vychádza ako jasný víťaz. Až keď sa situácia zhorší, emocionálna časť mozgu sa môže prebudiť do reality a byť ako:

"Ach, pokazili sme to. Možno by sme mali prehodnotiť, čo funguje a čo nie."

Podobne aj iné návyky, ktoré máme v živote, sú tu preto, lebo sú spojené s nejakou evolučne relevantnou odmenou. Myseľ radšej uviazne v týchto návykoch, než by mala priniesť zmenu.

Pozitívna zmena riadená vedomou mysľou, ako napríklad vytváranie dobrých návykov, desí a dráždi podvedomú časť mysle riadenú návykmi.

3. Potreba kontroly

Jednou zo základných ľudských potrieb je mať veci pod kontrolou. Kontrola je príjemný pocit. Čím viac máme pod kontrolou okolité veci, tým viac ich môžeme využiť na dosiahnutie svojich cieľov.

Keď vstúpime do neznáma, strácame kontrolu. Nevieme, čo budeme riešiť a ako - je to veľmi bezmocná situácia.

4. Negatívne skúsenosti

Doteraz sme diskutovali o univerzálnych aspektoch ľudskej povahy, ktoré prispievajú k strachu zo zmien. Negatívne skúsenosti môžu tento strach ešte prehĺbiť.

Ak sa vám pri každom pokuse o zmenu zrútil život, pravdepodobne sa budete zmeny báť. Časom sa naučíte spájať zmenu s negatívnymi výsledkami.

5. Presvedčenie o zmene

Negatívne presvedčenie o zmene vám môžu sprostredkovať aj autority vo vašej kultúre. Ak vás rodičia a učitelia vždy učili vyhýbať sa zmenám a "uspokojiť sa" s vecami, aj keď pre vás nie sú dobré, budete to robiť.

6. Strach zo zlyhania

Bez ohľadu na to, koľkokrát si poviete, že "neúspechy sú odrazovým mostíkom k úspechu" alebo "neúspech je spätná väzba", aj tak sa budete cítiť zle, keď zlyháte. Zlé pocity, ktoré máme, keď zlyhávame, nám umožňujú spracovať neúspech a poučiť sa z neho. Nepotrebujete žiadne povzbudzujúce reči. Myseľ vie, čo robí.

Ale pretože pocity spojené so zlyhaním sú veľmi bolestivé, snažíme sa im vyhnúť. Snažíme sa zabrániť tomu, aby sme zlyhali, aby sme sa vyhli bolesti spôsobenej zlyhaním. Keď vieme, že bolesť spôsobená zlyhaním je pre naše vlastné dobro, môžeme sa jej vyhnúť.

7. Strach zo straty toho, čo máme

Niekedy zmena znamená, že sa musíme vzdať toho, čo máme teraz, aby sme získali viac toho, čo chceme v budúcnosti. Problémom ľudí je, že sa pripútavajú k svojim súčasným zdrojom. Opäť to súvisí s tým, že v prostredí našich predkov boli zdroje vzácne.

Držať sa svojich zdrojov by bolo výhodné v našej evolučnej minulosti. Ale dnes, ak ste investor, by ste urobili zlé rozhodnutie, ak by ste neinvestovali, t. j. stratili časť svojich zdrojov, aby ste neskôr získali viac.

Podobne aj strata súčasných návykov a spôsobov myslenia môže spôsobiť nepríjemné pocity, ale možno vám bude lepšie, ak ich nadobro stratíte.

Niekedy, aby sme získali viac, musíme investovať, ale je ťažké presvedčiť myseľ, že strata zdrojov je dobrý nápad. Chce si udržať každú kvapku svojich zdrojov.

8. Strach z úspechu

Ľudia sa môžu vedome chcieť zlepšovať a byť úspešnejší. Ak však v skutočnosti nevidia, že sa im to darí, vždy nájdu spôsob, ako sa sabotovať. Náš život má tendenciu byť v súlade s naším sebaobrazom.

Preto tí, ktorí sa stali úspešnými, často hovoria, že sa cítili úspešní, aj keď neboli. Vedeli, že sa to stane.

Samozrejme, nikto nemôže vedieť, čo sa stane.

Snažia sa povedať, že si v mysli vytvorili obraz seba samých - kým chceli byť. Potom sa o to usilovali. Najprv príde duševná práca a potom zistíte, ako to urobiť.

9. Strach z kritiky

Ľudské bytosti sú kmeňové zvieratá. Máme potrebu patriť do svojho kmeňa - potrebu cítiť sa začlenení. To v nás plodí tendenciu prispôsobovať sa ostatným. Keď sme podobní členom našej skupiny, je pravdepodobnejšie, že nás budú považovať za jedného z nich.

Keď sa teda niekto pokúsi o zmenu spôsobom, ktorý jeho skupina neschvaľuje, narazí na odpor ostatných. Skupina ho kritizuje a ostrakizuje. Preto sa človek zo strachu, že urazí ostatných, môže snažiť vyhnúť zmene.

Okamžité a odložené uspokojenie

Vo väčšine prípadov sa ľudia bránia zmene nie preto, že by sa báli kritiky alebo mali negatívne presvedčenie o zmene. Boja sa zmeny preto, lebo nedokážu vyhrať boj s vlastnou prirodzenosťou. Logicky sa chcú zmeniť, ale opakovane sa im nedarí urobiť žiadnu pozitívnu zmenu.

Ako už bolo spomenuté, ide o logickú časť mozgu v porovnaní s emocionálnou. Naša vedomá myseľ je oveľa slabšia ako naše podvedomie.

Preto sa viac riadime zvykom ako voľbou.

Táto dichotómia v našej mysli sa odráža v našom každodennom živote. Ak ste sa zamysleli nad svojimi dobrými a zlými dňami, určite ste si všimli, že dobré dni sú často tie, ktoré sa riadia voľbou, a tie zlé sú riadené zvykom.

Sotva existuje tretí spôsob, ako prežiť deň. Buď máte dobrý, alebo zlý deň.

Dobrý deň je vtedy, keď ste aktívni, držíte sa svojich plánov, relaxujete a bavíte sa. Rozhodujete sa premyslene a máte pocit, že máte všetko pod kontrolou. Vaše vedomie je na mieste vodiča. Väčšinou ste v režime odloženého uspokojenia.

Zlý deň je vtedy, keď vás poháňa prevažne emocionálny mozog. Reagujete a ste uväznení v nekonečnej slučke zvykov, nad ktorými máte pocit malej kontroly. Ste v režime okamžitého uspokojenia.

Prečo má nad nami okamžité uspokojenie takú moc?

Počas väčšiny našej evolučnej histórie sa naše prostredie príliš nemenilo. Častejšie sme museli okamžite reagovať na hrozby a príležitosti. Vidieť predátora, utekať. Nájsť potravu, zjesť ju. Celkom podobne, ako žijú iné zvieratá.

Keďže sa naše prostredie výrazne nezmenilo, tento zvyk okamžite reagovať na hrozby a príležitosti nám zostal. Ak sa prostredie výrazne zmení, musia sa zmeniť aj naše zvyky, pretože už s ním nemôžeme komunikovať tak ako predtým.

Naše životné prostredie sa dramaticky zmenilo len za posledných niekoľko desaťročí a my sme ho nedobehli. Stále sme náchylní reagovať na veci okamžite.

To je dôvod, prečo sa ľudia pri práci na dlhodobých cieľoch ľahko nechajú vykoľajiť. Jednoducho nie sme stvorení na dosahovanie dlhodobých cieľov.

V našom vedomí máme bublinu, ktorá pokrýva najmä prítomnosť, časť minulosti a časť budúcnosti. Mnoho ľudí má zoznam úloh na dnes, málokto má zoznam na mesiac a ešte menej ľudí má ciele na celý rok.

Myseľ nie je uspôsobená na to, aby sa zaujímala o to, čo sa stane tak ďaleko v budúcnosti. Je to mimo našej bubliny vedomia.

Ak majú študenti mesiac na prípravu na skúšku, racionálne by si mali prípravu rozložiť rovnomerne na 30 dní, aby sa vyhli stresu. Nestane sa tak. Namiesto toho väčšina z nich vynakladá maximálne úsilie v posledných dňoch? Prečo?

Pretože skúška je teraz v ich vedomostnej bubline - je to okamžitá hrozba.

Keď pracujete a počujete upozornenie v telefóne, prečo opúšťate prácu a venujete sa tomuto upozorneniu?

Oznámenie je okamžitou príležitosťou na získanie odmeny.

Okamžite. Okamžite. Okamžite!

Zbohatnite za 30 dní!

Schudnite za 1 týždeň!

Trhovníci už dlho využívajú túto ľudskú potrebu okamžitej odmeny.

Prekonanie strachu zo zmeny

Na základe toho, čo je príčinou strachu zo zmeny, sú uvedené nasledujúce spôsoby, ako ho možno prekonať:

Riešenie základných obáv

Ak váš strach zo zmeny vyplýva zo základného strachu, napríklad zo strachu zo zlyhania, musíte zmeniť svoje presvedčenie o zlyhaní.

Vedzte, že pri neúspechu sa budete cítiť zle, a to je v poriadku - má to svoj zmysel. Ak zmena, ktorú sa snažíte uskutočniť, stojí za to, neúspechy, s ktorými sa na ceste stretnete, sa vám budú zdať bezvýznamné.

Ak za vaším strachom zo zmien stojí strach z kritiky, potom ste sa možno dostali do pasce konformizmu. Naozaj stojí za to prispôsobiť sa im?

Zmena rámca zmeny

Ak máte so zmenami negatívne skúsenosti, môžete ich prekonať tým, že budete zmeny prijímať častejšie. Nie je spravodlivé vyhlasovať, že všetky zmeny sú zlé, ak ste im dali len niekoľko príležitostí.

Čím viac prijímate zmeny, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa stretnete s takou, ktorá vás zmení nadobro. Ľudia sa vzdávajú zmien príliš skoro bez toho, aby to dostatočne skúsili. Niekedy je to len hra čísel.

Keď uvidíte pozitívny vplyv zmeny na vás, začnete zmenu vnímať pozitívne.

Prekonávanie prirodzenej ľudskej slabosti

Teraz už chápete, prečo máme sklon naháňať sa za okamžitým uspokojením a snažiť sa vyhnúť okamžitej bolesti. S týmito tendenciami v skutočnosti nemôžeme bojovať. Môžeme ich však využiť na to, aby sme v našom živote dosiahli pozitívne zmeny.

Napríklad povedzme, že chcete schudnúť. Ak máte nadváhu, cieľ sa vám zdá príliš veľký a príliš vzdialený v budúcnosti.

Ak si cieľ rozdelíte na jednoduché, zvládnuteľné kroky, už sa vám nebude zdať taký desivý. Namiesto toho, aby ste sa sústredili na to, čo dosiahnete o 6 mesiacov, sústreďte sa na to, čo môžete dosiahnuť tento týždeň alebo dnes. Potom to opakujte.

Týmto spôsobom udržíte svoj cieľ vo svojej bubline vedomia. Malé výhry, ktoré na ceste získate, oslovia váš mozog bažiaci po okamžitom uspokojení.

Život je chaotický a je pravdepodobné, že vás vykoľají. Kľúčom k úspechu je vrátiť sa na správnu cestu. Dôslednosť spočíva v dôslednom návrate na správnu cestu. Odporúčam sledovať vaše ciele na týždennej alebo mesačnej báze. Pokrok je motivujúci.

To isté platí aj pre zmenu návykov. Prekonajte svoju prirodzenú tendenciu zdolať veľký cieľ na jeden záťah (Okamžite!). Nefunguje to. Mám podozrenie, že to robíme preto, aby sme mali ospravedlniteľnú výhovorku pre skoršie ukončenie ("Vidíte, nefunguje to") a návrat k našim starým vzorcom.

Namiesto toho postupujte po malých krokoch. Oklamte svoju myseľ, že veľký cieľ je v skutočnosti malý, okamžite dosiahnuteľný cieľ.

Keď si svoj cieľ rozdelíte na malé časti a plníte ich jednu po druhej, využívate bezprostrednosť aj emócie. Uspokojenie získané odškrtávaním vecí vás poháňa vpred. Je to mazivo v motore na uskutočnenie pozitívnej zmeny.

Viera, že môžete dosiahnuť svoje ciele, a vizualizácia, že ste ich dosiahli, sú užitočné z rovnakých dôvodov. Znižujú psychologickú vzdialenosť medzi tým, kde ste, a tým, kde chcete byť.

Mnohí odborníci zdôrazňujú dôležitosť "vedieť prečo", t. j. mať cieľ, ktorý poháňa vaše ciele. Cieľ pôsobí aj na emocionálnu časť mozgu.