O tom, ako nájsť svoj účel, bolo napísaných nespočetné množstvo kníh. Patrí medzi najčastejšie kladené otázky v oblasti svojpomoci, terapie a poradenstva. V tomto článku sa budeme zaoberať tým, čo účel skutočne znamená a ako nájsť, čo je vaším účelom.

Ako zdôraznili mnohí múdri ľudia, zmysel nie je niečo, čo tam vonku čaká na nájdenie. Nenarodili sme sa preto, aby sme niečo robili. Táto mentalita môže ľudí držať v slepej uličke bez toho, aby našli nejaký zmysluplný zmysel svojho života.

Pasívne čakajú, že ich zasiahne moment vhľadu a konečne budú vedieť, čo je ich cieľom. Skutočnosť je taká - nájsť svoj cieľ si vyžaduje byť aktívny.

Mať v živote cieľ znamená, že sa aktívne snažíte dosiahnuť cieľ, ktorý je väčší ako vy, t. j. môže mať vplyv na mnoho ľudí. Venovanie sa cieľu, ktorý je väčší ako my sami, vlieva nášmu životu zmysel. Máme pocit, že náš život má zmysel. Máme pocit, že robíme niečo dôležité.

Ale prečo?

Prečo chceme mať cieľ?

Prečo majú ľudia potrebu urobiť "niečo veľké" alebo "mať obrovský vplyv" na svet?

Odpoveď znie: je to jeden z najspoľahlivejších spôsobov, ako zvýšiť šance na prežitie a reprodukciu - naše základné evolučné ciele.

Mať cieľ a ovplyvňovať mnoho ľudí je najlepší spôsob, ako zvýšiť svoj spoločenský status. Spoločenský status vysoko koreluje s evolučným úspechom. Vo svojom článku o nízkom sebavedomí som spomenul, že máme vrodenú túžbu byť vnímaní ako hodnotní členovia našej spoločnosti. Umožňuje nám to poskytovať ostatným väčšiu hodnotu.

Keď poskytujeme druhým väčšiu hodnotu, oni poskytujú väčšiu hodnotu nám (peniaze, kontakty, pomoc atď.). Preto nám to, že sme vnímaní ako hodnotní, poskytuje zdroje, ktoré potrebujeme na dosiahnutie našich základných evolučných cieľov.

Čím viac ľuďom poskytujeme hodnotu, tým väčšiu hodnotu získavame. Všetko je to o stúpaní v sociálnej hierarchii. Čím vyššie stúpate, tým ste viditeľnejší a tým viac ľudí si s vami chce vymieňať hodnotu.

Naši predkovia mohli robiť len obmedzené veci, aby stúpali v hierarchii - dobývať viac pôdy, uzatvárať silnejšie spojenectvá, viac loviť atď.

Naopak, moderný život nám poskytuje nekonečné možnosti, ako sa v očiach "našich ľudí" pozdvihnúť. Čím viac možností však máme, tým väčší je zmätok. Ako uvádza autor Barry Schwartz vo svojej knihe Paradox voľby čím viac možností máme, tým menej sme spokojní s tým, čo si vyberieme.

Všetky deti snívajú o tom, že sa stanú celebritami, pretože vidia, že celebrity môžu ovplyvniť mnoho ľudí.

Sme predpripravení všímať si, kto v našom okolí získava najväčšiu spoločenskú pozornosť a obdiv. Máme túžbu kopírovať ich a dosiahnuť rovnakú úroveň spoločenského postavenia, čo nám následne poskytuje zdroje na dosiahnutie našich základných evolučných cieľov.

Deti často snívajú o tom, že sa stanú svetoznámymi. S pribúdajúcim vekom však zvyčajne spresňujú definíciu "svojich ľudí", t. j. ľudí, ktorých chcú ovplyvniť. Túžba ovplyvniť veľký počet ľudí však zostáva nedotknutá, pretože to môže maximalizovať ich zisky.

Preto sa ľudia snažia o zmysluplný život, aby získali spoločenské uznanie a obdiv od svojich vnímaných in-skupín. Ak sa im to nepodarí, vážne to ohrozuje ich evolučné ciele. Štúdie ukazujú, že keď ľudia zažívajú sociálne vylúčenie, ich život stráca zmysel.1

Cieľ a pohoda

Myseľ je navrhnutá tak, aby nás odmeňovala, keď smerujeme k naplneniu našich základných evolučných cieľov.2

Preto sa pravdepodobne vyvinul pocit "mať cieľ", ktorý nám signalizuje, že ideme správnym smerom.

Výskumy ukazujú, že prospešné sledovanie rozvinutých cieľov, ako je príslušnosť, starostlivosť o príbuzných a zvyšovanie sociálneho statusu, zvyšuje pocit zmyslu života.3

Afiliácia nie je nič iné ako mať dobré vzťahy s ostatnými, t. j. byť vnímaný ako hodnotný. Poskytovanie príbuzenskej starostlivosti, t. j. starostlivosť o najbližšiu rodinu, je tiež spôsob, ako byť hodnotnejší pre svojich rodinných príslušníkov (vašu najbližšiu skupinu). Preto afiliácia a príbuzenská starostlivosť sú tiež spôsoby, ako zvýšiť sociálny status.

Okrem subjektívnej pohody má zmysluplný život aj ďalšie výhody. Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí majú zmysel, žijú dlhšie.4

Zmysluplný život prispieva aj k lepšiemu fyzickému zdraviu v starobe.5

Cieľ robí ľudí odolnejšími voči negatívnym životným udalostiam.6

S vyššou životnou spokojnosťou vo všetkých vekových skupinách súvisí aj to, že si človek určil svoj životný cieľ.7

Ako vidíte, myseľ nás štedro odmeňuje za to, že žijeme zmysluplný život, t. j. plníme evolučné ciele, na ktorých maximálne naplnenie bola stvorená. Niet divu, že najchudobnejšie krajiny patria aj medzi najnešťastnejšie. Keď sa snažíte vyžiť, zmysel sa vyhadzuje von oknom.

Myseľ je ako:

"Zabudnite na maximálne dosiahnutie evolučných cieľov. Musíme sa sústrediť na akýkoľvek minimálny úspech, ktorý sa nám podarí dosiahnuť."

Preto vidíte, že najchudobnejší z chudobných sa rozmnožujú a majú deti, zatiaľ čo najbohatší z bohatých odmietajú partnera, pretože "nemá rovnaké hodnoty". Chudobní nemajú taký luxus. Chcú sa len rozmnožovať a skončiť s tým.

Úloha psychologických potrieb a identity

Hoci konečným cieľom zmyslu pre život je zvýšenie sociálneho statusu, môže sa to dosiahnuť prostredníctvom rôznych psychologických potrieb.

Naše životné skúsenosti formujú predovšetkým naše psychologické potreby. Sú ako rôzne cesty, ktoré ľudia používajú na dosiahnutie svojich konečných evolučných cieľov.

Životný cieľ, ktorý je zakorenený v psychologickej potrebe, býva stabilný. "Nasledovanie vášne" sa často zužuje na "uspokojovanie psychologických potrieb".

Napríklad niekto, kto miluje riešenie problémov, sa môže stať programátorom. Môže síce povedať, že programovanie je jeho vášňou, ale v skutočnosti miluje riešenie problémov.

Ak niečo ohrozí ich programátorskú kariéru, môžu prejsť na inú, kde môžu využiť svoje schopnosti riešiť problémy, napr. analýzu údajov.

Psychologická potreba byť - a byť vnímaný ako - dobrý riešiteľ problémov je priamo spojená s dosahovaním základných evolučných cieľov. Je to niečo, čo si naša spoločnosť cení, a ovládanie tejto zručnosti robí človeka hodnotným členom súčasnej spoločnosti.

Snažím sa povedať, že "prečo" predchádza "ako". Nezáleží na tom, ako presne uspokojujete svoje psychologické potreby, pokiaľ ich uspokojujete.

Preto vášne nie sú vždy pevne dané. Ľudia môžu meniť svoju kariéru a vášne, pokiaľ stále uspokojujú tie isté základné potreby.

Naše psychologické zloženie a potreby určujú, kto sme. Je to základ našej identity. Máme potrebu konať v súlade s našou sebaidentifikáciou. Potrebujeme, aby naše konanie bolo v súlade s tým, za koho sa považujeme a za koho chceme, aby nás považovali ostatní.

Identita je to, kým sme, a cieľ je to, čo chceme robiť, keď sme tým, kým sme. Identita a cieľ idú ruka v ruke. Obe sa navzájom živia a podporujú.

Keď nájdeme cieľ, nájdeme aj "spôsob bytia". Keď nájdeme spôsob bytia, napríklad keď vyriešime krízu identity, nájdeme aj obnovený životný cieľ, za ktorým môžeme ísť.

Žiť zmysluplný život spočíva v tom, aby ste boli verní tomu, kým ste alebo kým chcete byť. Ak je nesúlad medzi vašou identitou a tým, čo robíte, určite vás to bude mrzieť.

Naša identita alebo ego je pre nás zdrojom úcty. Keď posilňujeme svoju identitu, zvyšujeme si sebaúctu. Keď ľudia nasledujú svoj cieľ, pociťujú hrdosť. Táto hrdosť nepochádza len z toho, že vykonávajú dobrú prácu ako takú, ale aj z toho, že posilňujú svoj obraz, ktorý prezentujú svetu.

Ako nájsť svoj cieľ (krok za krokom)

Tu je praktický sprievodca, ktorý vám pomôže nájsť váš cieľ:

1. Uveďte svoje záujmy

Všetci máme záujmy a tieto záujmy pravdepodobne súvisia s našimi najhlbšími psychologickými potrebami. Ak nadávate, že nemáte záujem, možno musíte vyskúšať viac vecí.

Často môžete nájsť svoje záujmy tak, že sa vrátite do detstva a zamyslíte sa nad aktivitami, ktoré ste radi robili. Zoznam záujmov by ste mali mať pripravený skôr, ako prejdete ku kroku 2.

2. Venujte sa svojim záujmom

Potom si musíte vytvoriť plán, ako sa týmto záujmom budete venovať, najlepšie denne. Každý deň si vyhraďte čas, aby ste sa venovali svojim záujmom aspoň jeden mesiac.

Čoskoro zistíte, že niektoré z týchto činností vám už nevyhovujú. Vyškrtnite ich zo zoznamu.

Chceli by ste zúžiť zoznam na 2-3 činnosti, ktoré robíte radi každý deň. Viete, tie činnosti, ktoré vás poháňajú. Zistíte, že tieto činnosti sú najviac v súlade s vašimi základnými hodnotami, psychologickými potrebami a identitou.

3. Výber "toho pravého

Zvyšujte čas, ktorý denne venujete týmto 2-3 činnostiam. Po niekoľkých mesiacoch chcete zhodnotiť, či sa v nich zlepšujete.

Zvýšila sa úroveň vašich zručností? Venujte pozornosť spätnej väzbe od ostatných. Za ktorú činnosť alebo zručnosť vás chvália?

Mali by ste zistiť, že ste sa aspoň v jednej z týchto činností stali trochu zdatnými. Ak vo vás nejaká činnosť vzbudí túžbu dozvedieť sa o nej viac a zlepšiť sa v nej, viete, že je to "tá pravá".

Musíte sa zamerať na výber jednej činnosti, ktorú si môžete vziať so sebou do budúcnosti - jednu zručnosť, ktorú môžete dlhodobo rozvíjať a rozvíjať.

Nemusí to nevyhnutne znamenať, že úplne ignorujete ostatné činnosti. Musíte však venovať maximálnu pozornosť a stráviť maximum času tým "jedným".

4. Zvýšte svoje investície

Ako sa uvádza v jednom článku Harvard Business Review, svoj cieľ nenájdete, ale vybudujete. To, že ste si vybrali "ten", na ktorý sa chcete zamerať, je len začiatok dlhej cesty. Od tohto momentu chcete stráviť roky rozvíjaním tejto schopnosti.

Položte si túto otázku, aby ste sa uistili o primeranej úrovni záväzkov:

"Môžem to robiť do konca života?"

Ak je odpoveď áno, môžete začať.

Záväzok je dôležitý. Nájdite si ktoréhokoľvek špičkového pracovníka v akejkoľvek oblasti a zistíte, že sa svojmu remeslu venoval roky. Nehľadel doľava a doprava. Nerozptyľoval ich ten "nový skvelý podnikateľský nápad". Sústreďte sa na jednu vec, kým ju nezvládnete.

Nakoniec sa dostanete do bodu, keď budete pre spoločnosť užitoční a budete mať vplyv.

5. Nájdite si vzory a mentorov

Trávte čas s ľuďmi, ktorí už sú tým, čím chcete byť, a ktorí sú tam, kde chcete byť vy. Nasledovanie vašej vášne je v skutočnosti jednoduchý proces v dvoch krokoch:

1. Spýtajte sa sami seba, kto sú vaši hrdinovia.
2. Robte to, čo robia oni.

Vzory nás inšpirujú a motivujú. Pripomínajú nám, že nie sme blázni, pretože sme nasledovali svoje srdce. Chránia našu vieru, že aj my to dokážeme.

Ani jeden deň v živote nepracujete

Určite ste už počuli o prísloví:

"Keď robíte to, čo vás baví, nemusíte pracovať ani jeden deň v živote."

Je to pravda. Robiť to, čo vás baví, je sebecké. Niekto musí byť blázon, keď vám za to platí. Záľuby a vášne sú veci, ktoré by sme robili tak či tak, bez ohľadu na úspech alebo neúspech.

Dôvodom, prečo mnohí ľudia pociťujú prácu ako záťaž, je to, že robia niečo pre niečo (výplatu). Zo samotnej práce im plynie len malá alebo žiadna hodnota.

Keď vám vaša práca vo svojej podstate prináša hodnotu, nemáte pocit, že pracujete v typickom zmysle slova. Dostať za ňu zaplatené sa stáva dodatočnou hodnotou. Všetko sa zdá byť bez námahy.

Všetci začíname svoj život z pozície, že musíme robiť niektoré veci a chceme robiť iné. Musíme chodiť do školy, musíme ísť na vysokú školu, chceme sa baviť, chceme hrať basketbal.

Aj keď sa môže stať, že niektoré veci, ktoré musíte robiť, sú zároveň aj zábavné (napr. jedlo), na začiatku je tento presah u väčšiny z nás malý.

Ako čas plynie a vy začnete sledovať svoj cieľ, toto prekrývanie by sa malo zvyšovať. Veci, ktoré musíte, ale nechcete robiť, by ste mali obmedziť na minimum. Mali by ste maximalizovať veci, ktoré chcete robiť, a zvyšovať ich prekrývanie s vecami, ktoré musíte robiť.

Musíte pracovať bez ohľadu na to, čo robíte. O tom niet pochýb. Ale položte si túto otázku:

"Koľko práce musím urobiť a koľko z nej chcem urobiť?"

Práve táto otázka vám odpovie na to, či ste našli cieľ a čo musíte urobiť, aby ste ho dosiahli.

Je to zvláštny pocit robiť z vecí ako cieľ a vášeň matematiku. Napriek tomu platí, že čím väčší je pomer "chcem robiť" a "musím robiť", tým väčšia je pravdepodobnosť, že idete za svojou vášňou.

Odkazy

1. Stillman, T. F., Baumeister, R. F., Lambert, N. M., Crescioni, A. W., DeWall, C. N., & Fincham, F. D. (2009). Alone and without purpose: Life loses meaning following social exclusion (Sám a bez cieľa: život stráca zmysel po sociálnom vylúčení). Časopis experimentálnej sociálnej psychológie , 45 (4), 686-694.
2. Kenrick, D. T., & Krems, J. A. (2018). Well-being, self-actualization, and fundamental motives: An evolutionary perspective (Pohoda, sebarealizácia a základné motívy: evolučná perspektíva). e-Handbook of Subjective Well-Being. NobaScholar .
3. Scott, M. J., & Cohen, A. B. (2020). Prežiť a prosperovať: základné sociálne motívy poskytujú zmysel života. Bulletin osobnosti a sociálnej psychológie , 46 (6), 944-960.
4. Hill, P. L., & Turiano, N. A. (2014). Cieľ v živote ako prediktor úmrtnosti v dospelosti. Psychologická veda , 25 (7), 1482-1486.
5. Windsor, T. D., Curtis, R. G., & Luszcz, M. A. (2015). Sense of purpose as a psychological resource for aging well. Vývojová psychológia , 51 (7), 975.
6. Schaefer, S. M., Boylan, J. M., Van Reekum, C. M., Lapate, R. C., Norris, C. J., Ryff, C. D., & Davidson, R. J. (2013). Cieľ v živote predpovedá lepšie emocionálne zotavenie z negatívnych podnetov. PloS one , 8 (11), e80329.
7. Bronk, K. C., Hill, P. L., Lapsley, D. K., Talib, T. L., & Finch, H. (2009). Cieľ, nádej a životná spokojnosť v troch vekových skupinách. The Journal of Positive Psychology , 4 (6), 500-510.