Prečo nám chýbajú ľudia? (A ako sa s tým vyrovnať)
Obsah
Niektorí ľudia prídu do nášho života a odídu, akoby sa nič nestalo. Niektorí, keď odídu, zanechajú v nás hlbokú prázdnotu. Zanechajú v nás prázdnotu.
Čím bližší je náš vzťah s niekým, tým viac nás bolí, keď sa tento vzťah skončí. Tým viac nám chýba, keď odíde.
Ale prečo sa to deje?
Aké sú tie horkosladké pocity, keď vám chýba niekto, kto sa snaží niečo dosiahnuť?
Prečo nám chýbajú ľudia?
Keďže sme spoločenský druh, sociálne väzby sú pre ľudí obrovské. Chýba nám veľa vecí, ale chýbajúci ľudia môžu bolieť najviac.
Naši predkovia žili v úzko prepojených komunitách a ich prežitie a reprodukcia záviseli jeden od druhého. To platí aj v modernej dobe, napriek globalizácii. Žiadny človek nie je ostrov. Nikto nemôže prežiť a prosperovať v tomto svete sám. Ľudia potrebujú iných ľudí.
Keďže vzťahy sú také dôležité, vaša myseľ má mechanizmy na kontrolu zdravia vašich vzťahov. Ak sa niečo s niekým, kto je pre vás dôležitý, pokazí, vaša myseľ vás upozorní.
Chýbajúci človek a osamelosť vás upozorňujú a motivujú k obnoveniu tohto dôležitého vzťahu.1
Komunikácia je kľúčová (pre opravu)
Jedným zo spôsobov, podľa ktorých myseľ určuje, že vzťah sa pokazil, je nedostatočná komunikácia. Komunikácia je do veľkej miery to, čo udržiava vzťahy pri živote.
Keď ste sa s niekým dlho nerozprávali, vaša myseľ vám vysiela varovné signály v podobe chýbajúcej osoby. Chýbajúca osoba vo vás môže vyvolať koktail príznakov, vrátane:
- Fyzická bolesť v hrudi2
- Zmena chuti do jedla
- Zúfalstvo
- Ľútosť
- Smútok
- Prázdnota
- Problémy so sústredením
- Nespavosť
- Osamelosť
Tá osoba, ktorá vám chýba, sa vo vašej mysli dostáva do centra pozornosti. Neustále na ňu myslíte a na spoločné spomienky. Nemôžete jesť alebo sa prejedáte. Nemôžete spať alebo sa sústrediť na prácu či koníčky.
Tieto príznaky sa prekrývajú s príznakmi depresie. Ak vám niekto veľmi chýba, môžete skončiť v depresii.
Ak je komunikácia to, čo udržiava vzťahy pri živote, a ak nám chýbajú tí, s ktorými sme vzťah ukončili, obnovenie komunikácie je logické, aby nám prestali chýbať.
Samozrejme, veci nie sú vždy také jednoduché.
Čo robiť, keď vám niekto chýba
Predtým, ako sa rozhodnete, aké kroky podniknete, musíte vedieť, na čom s touto osobou stojíte. Najdôležitejšia otázka, ktorú si musíte položiť, znie:
Chcem, aby sa táto osoba vrátila do môjho života?
Ak je odpoveď "áno", mali by ste urobiť všetko pre to, aby ste s nimi obnovili komunikáciu. Keď sa tak stane, po obnovení vášho vzťahu vám už nebudú chýbať.
Ak je odpoveď "nie", musíte nájsť spôsob, ako sa vyrovnať so svojimi pocitmi. Musíte sa ponoriť hlboko do svojej psychiky a zistiť, prečo vám tak veľmi chýbajú.
Tu sú niektoré z možností, ktoré môžete urobiť:
1. Zisk uzáveru
Ak ste mali s touto osobou vzťah a potom ste sa rozišli, je možné, že ste od nej nedosiahli uzavretie. Pod dosiahnutím uzavretia mám na mysli istotu, že ste sa od tejto osoby vzdialili.
Ak ste sa cez to úplne nepreniesli, bude vám stále chýbať. Za všetkým tým chýbaním sa skrýva nádej, že sa táto osoba vráti. Získaním uzáveru túto nádej zabíjate.
Všetci máme tieto zóny starostlivosti a nezáujmu o druhých. Tí, ktorí sú v našej zóne starostlivosti, nám chýbajú, keď sa nám vzďaľujú (posunú sa doprava).
Po určitom čase, keď sa niekto dostane do zóny "nezáujmu", prestane nám chýbať.Napríklad to, že sa 24 hodín nerozprávate so svojím manželským partnerom, môže spôsobiť, že vám bude chýbať. Aj keď viete, že vás neopúšťa. Chcete si udržať túto úroveň blízkosti.
Podobne aj naši najbližší rodinní príslušníci bývajú v našej zóne starostlivosti. Keď s nimi stratíme kontakt, sme veľmi motivovaní ho obnoviť.
Keď ste sa nerozprávali s niekým, kto vám bol kedysi blízky, dostanete sa do bodu, keď sa o neho prestanete zaujímať. Keď sa o neho prestanete zaujímať, už vám nechýba. Vzťah je mŕtvy.
Občas vám však môžu chýbať. Ale toto chýbanie je len spomínanie. Nie je s ním spojená žiadna bolesť ani prázdnota.
Vaša myseľ vás nemôže nútiť, aby ste tú osobu veľmi postrádali, pretože snaha vrátiť sa k nej by bola len stratou času a energie.
2. Vyjadrite svoje emócie
Koniec dobrého vzťahu môže byť traumatizujúci. Kým sa budete vyrovnávať so svojím smútkom, pravdepodobne vás budú prenasledovať spomienky na nich. Je to prirodzená súčasť toho, ako sa s niekým vyrovnať. Dajte si čas.
Keď vám niekto veľmi chýba, vaša myseľ uprednostňuje pekné chvíle, ktoré ste s ním prežili. Máte tendenciu spomínať na pekné spomienky, pričom zabúdate na to, prečo vzťah skončil. Nie je to nič iné ako trik vašej mysle, aby vás prinútila vrátiť tú osobu späť do vášho života.
Ak to nemôžete urobiť, ďalšia najlepšia vec, ktorú môžete urobiť, je vyjadriť svoje emócie. Napíšte list, prečítajte si básne, zaspievajte pieseň, porozprávajte sa s priateľom - čokoľvek, čo vám pomôže zbaviť sa vecí. Pomôže vám to spracovať to, čo sa stalo, a ísť ďalej.
3. Znovu sa objavte
Je prirodzené, že sa stotožňujeme so svojimi vzťahmi. Ak sa však naša identita príliš opiera o naše vzťahy a my ich stratíme, stratíme časť seba.
Pozri tiež: Ako fungujú vyvinuté psychologické mechanizmyAk svoju identitu a sebaúctu zakladáte na vzťahu, bude ťažšie prekonať pocit, že vám niekto chýba.
Nesnažíte sa získať späť len ich, ale aj seba.
Je to vynikajúci čas na prehodnotenie vecí, s ktorými ste sa stotožnili, a založenie svojej identity na stabilnejších základoch, ako sú základné hodnoty a zručnosti.
4. Nadviažte nové kontakty
Chýba vám osoba, ktorá vám chýba, alebo to, ako ste sa vďaka nej cítili?
Pozri tiež: Test emocionálnej odťažitosti (okamžité výsledky)Ak niekto niekoho miluje a chýba mu, ide o chemické reakcie v mozgu. Ak niekto vyvolal určité pocity vo vás, môže ich vyvolať aj niekto iný.
Tak ako nejeme ten istý typ jedla zakaždým, keď sme hladní, nemusíte túto prázdnotu vo vás nutne zaplniť tým istým človekom.
Odkazy
- Cacioppo, J. T., Hawkley, L. C., Ernst, J. M., Burleson, M., Berntson, G. G., Nouriani, B., & Spiegel, D. (2006). Loneliness within a nomological net: An evolutionary perspective. Časopis pre výskum osobnosti , 40 (6), 1054-1085.
- Tiwari, S. C. (2013). Loneliness: A disease? Indian journal of psychiatry , 55 (4), 320.