Neuróza vo všeobecnosti označuje duševnú poruchu, ktorá sa vyznačuje pocitmi úzkosti, depresie a strachu, ktoré sú neprimerané okolnostiam života človeka, ale nie sú úplne zneschopňujúce.

V tomto článku sa však na neurózu pozrieme z psychoanalytického pohľadu. Ten tvrdí, že neuróza je výsledkom duševného konfliktu. Tento článok vychádza z práce Karen Horneyovej, ktorá napísala knihu Neuróza a ľudský rast v ktorej predložila teóriu neurotických potrieb.

Neuróza je skreslený spôsob nazerania na seba a na svet. Spôsobuje nutkavé správanie. Toto nutkavé správanie je poháňané neurotickými potrebami. Môžeme teda povedať, že neurotický človek je ten, kto má neurotické potreby.

Neurotické potreby a ich pôvod

Neurotická potreba je jednoducho nadmerná potreba. Všetci máme potreby, ako je túžba po uznaní, úspechu, spoločenskom uznaní a podobne. U neurotického človeka sa tieto potreby stali nadmernými, nerozumnými, nereálnymi, nerozlišujúcimi a intenzívnymi.

Napríklad všetci chceme byť milovaní. Neočakávame však, že nás ostatní budú neustále zasypávať láskou. Väčšina z nás je tiež dostatočne rozumná na to, aby si uvedomila, že nie všetci ľudia nás budú milovať. Neurotický človek s neurotickou potrebou lásky očakáva, že ho budú všetci neustále milovať.

Neurotické potreby sú primárne formované ranými životnými skúsenosťami jedinca s rodičmi. Deti sú bezmocné a vyžadujú od svojich rodičov neustálu lásku, náklonnosť a podporu.

Rodičovská ľahostajnosť a správanie, ako je priama/nepriama dominancia, neuspokojovanie potrieb dieťaťa, nedostatočné vedenie, prílišná ochrana, nespravodlivosť, nesplnené sľuby, diskriminácia atď. prirodzene vyvolávajú u detí odpor. Karen Horneyová tento základný odpor nazvala resentiment.

Keďže deti sú príliš závislé od svojich rodičov, vyvoláva to v ich mysliach konflikt. Majú vyjadriť svoju nevôľu a riskovať, že stratia lásku a podporu rodičov, alebo ju nemajú vyjadriť a riskovať, že nebudú uspokojené ich potreby?

Ak vyjadria svoju nevôľu, len to prehĺbi ich duševný konflikt. Ľutujú to a cítia sa vinní, myslia si, že takto by sa nemali správať k svojim primárnym opatrovateľom. Stratégie, ktoré si osvoja na riešenie tohto konfliktu, formujú ich neurotické potreby v dospelosti.

Dieťa si môže osvojiť viacero stratégií, ako sa vysporiadať so zášťou. Keď dieťa vyrastie, jedna z týchto stratégií alebo riešení sa stane jeho dominantnou neurotickou potrebou. Bude formovať jeho sebavnímanie a vnímanie sveta.

Napríklad povedzme, že dieťa vždy cítilo, že jeho rodičia nie sú schopní naplniť jeho dôležité potreby. Dieťa sa môže pokúsiť získať si rodičov tým, že sa bude viac podriaďovať tomuto programu, ktorý mu beží v hlave:

Ak budem milý a obetavý, moje potreby budú uspokojené.

Ak táto stratégia dodržiavania nefunguje, dieťa môže byť agresívne:

Pozri tiež: Nadmerné žmurkanie v reči tela (5 dôvodov)

Mal by som byť silný a dominantný, aby som dosiahol uspokojenie svojich potrieb.

Ak aj táto stratégia zlyhá, dieťaťu nezostane nič iné, ako odstúpiť:

Nemá zmysel spoliehať sa na rodičov. Radšej sa osamostatním a budem samostatný, aby som mohol uspokojovať svoje potreby.

Uspokojovanie všetkých potrieb dieťaťa zo strany rodičov je z dlhodobého hľadiska nezdravé, pretože dieťa sa tak môže stať príliš závislým a oprávneným, čo sa môže preniesť aj do dospelosti.

Samozrejme, šesťročné dieťa nemôže uvažovať o tom, že sa stane samostatným. Pravdepodobne sa bude snažiť pomocou podriadenosti alebo agresie (záchvaty hnevu sú tiež formou agresie) presvedčiť rodičov, aby splnili jeho potreby.

Keď je dieťa staršie a schopnejšie uspokojovať svoje potreby, je pravdepodobnejšie, že si osvojí stratégiu stiahnutia sa a "chcenia byť nezávislý".

Dieťa, u ktorého sa vyvinie neurotická potreba nezávislosti a samostatnosti, môže vyrásť a vyhýbať sa sociálnym interakciám a vzťahom, pretože má pocit, že by nemalo od iných ľudí nič potrebovať.

Môže sa vyhýbať večierkom a iným spoločenským stretnutiam, pričom si veľmi vyberá priateľov. Môže mať tiež sklon vyhýbať sa bežným zamestnaniam a uprednostňovať samostatnú zárobkovú činnosť.

Tri stratégie na riešenie základnej nevôle

Poďme si postupne rozobrať stratégie, ktoré deti používajú na riešenie základnej nevôle, a neurotické potreby, ktoré pod ne spadajú:

Pozri tiež: Test intuície: Ste viac intuitívny alebo racionálny?

1. Smerovanie k stratégii (dodržiavanie predpisov)

Táto stratégia formuje neurotickú potrebu náklonnosti a uznania. Osoba chce, aby ju všetci mali radi a stále ju milovali. Tiež je tu neurotická potreba partnera. Osoba si myslí, že nájsť si partnera, ktorý ju bude milovať, je riešením všetkých jej problémov a potrieb. Chcú, aby ich partner ovládol ich život.

A napokon je tu neurotická potreba obmedzovať svoj život na úzke hranice. Človek sa stáva samoľúbym a uspokojuje sa s menším množstvom, než aké by mu mohol pomôcť dosiahnuť jeho skutočný potenciál.

2. Pohyb proti stratégii (agresia)

Táto stratégia pravdepodobne formuje neurotickú potrebu získavania moci, využívania druhých, spoločenského uznania, prestíže, osobného obdivu a osobného úspechu. Je pravdepodobné, že tieto neurotické potreby majú mnohí politici a celebrity. Táto osoba sa často snaží, aby vyzerala väčšia a ostatní menší.

3. Odklon od stratégie (stiahnutie)

Ako už bolo uvedené, táto stratégia formuje neurotickú potrebu sebestačnosti, sebestačnosti a nezávislosti. Môže tiež viesť k perfekcionizmu. Osoba sa stáva príliš závislou na sebe a očakáva od seba príliš veľa. Stanovuje si nereálne a nesplniteľné štandardy.

Konflikt sebavedomia

Tak ako mnoho iných vecí v ľudskej osobnosti, aj neuróza je konfliktom identity. Detstvo a dospievanie sú obdobia, keď si budujeme svoju identitu. Neurotické potreby vedú ľudí k tomu, aby si budovali ideálne obrazy seba samých, ktorým sa snažia vyhovieť po väčšinu zvyšku života.

Stratégie na zvládanie základnej nevraživosti považujú za pozitívne vlastnosti. Byť poddajný znamená, že ste dobrý a milý človek, byť agresívny znamená, že ste mocný a hrdina, a odstup znamená, že ste múdry a nezávislý.

Snaží sa žiť podľa tohto idealizovaného sebaobrazu, pestuje si pýchu a cíti sa oprávnený klásť si nároky na život a ľudí. Stanovuje nerealistické normy správania pre seba a ostatných, snaží sa premietať svoje neurotické potreby na iných ľudí.

Keď sa človek stane dospelým, jeho zidealizovaný sebaobraz sa upevní a snaží sa ho udržať. Ak má pocit, že jeho neurotická potreba nie je uspokojená alebo nebude uspokojená v budúcnosti, prežíva úzkosť.

Ak sa napríklad osoba s neurotickou potrebou sebestačnosti ocitne v práci, v ktorej sa musí spoliehať na iných, bude motivovaná z nej odísť. Podobne osoba s neurotickou potrebou odstupu zistí, že jej idealizovaný sebaobraz je ohrozený, keď sa ocitne v kontakte s ľuďmi.

Záverečné slová

V každom z nás je neurotik. Pochopenie toho, ako tieto potreby formujú naše správanie, nám môže pomôcť uvedomiť si ich, keď sa prejavujú v našom živote. To nám zasa môže umožniť regulovať ich a zabrániť tomu, aby sa stali príliš ústrednou súčasťou našej existencie.

Sebavedomie nám umožňuje orientovať sa v živote a reagovať na udalosti bez toho, aby sme sa nechali ovládnuť neurotikom.