Keď sa potrebujeme rozhodovať alebo riešiť problémy, používame dva typy myslenia. Prvým je podvedomé, rýchle a intuitívne myslenie (systém 1) a druhým vedomé, analytické a zámerné myslenie (systém 2).

Všetci používame racionálne aj intuitívne myslenie, ale niektorí z nás sa viac prikláňajú na intuitívnu stranu a iní na racionálnu. Hlbokí myslitelia sú ľudia, ktorí sa veľa venujú pomalému, racionálnemu a analytickému mysleniu.

Tento typ myslenia rozkladá problém na jednotlivé zložky. Umožňuje mysliteľovi pochopiť základné princípy a mechaniku javov. Hlboké myslenie dáva človeku väčšiu schopnosť premietať prítomnosť do minulosti (pochopenie príčinných súvislostí) a do budúcnosti (tvorba predpovedí).

Hlboké myslenie je vyšší kognitívny proces, ktorý zahŕňa využívanie novších oblastí mozgu, ako je prefrontálna kôra. Táto oblasť mozgu umožňuje ľuďom premýšľať o veciach a nebyť vydaný napospas emocionálnym reakciám staršieho, limbického systému mozgu.

Je lákavé myslieť si, že intuícia je v porovnaní s analytickým myslením iracionálna, ale nie vždy je to tak. Človek by mal rešpektovať a rozvíjať svoju intuíciu aj analytické myslenie.

To znamená, že v niektorých situáciách vás intuícia alebo reakcie na kolená môžu dostať do problémov. V iných situáciách sú správnou cestou. Vždy však pomáha analyzovať svoje intuície, ak môžete.

Analýza intuície uznáva vaše vnútorné pocity a snaží sa overiť ich platnosť. Je to oveľa lepšie ako bagatelizovať alebo preceňovať význam intuície.

Nemôžete intuitívne analyzovať svoje analýzy. Môžete len analyzovať svoje intuície. Čím viac to robíte, tým lepšie.

Čo vyvoláva hlboké myslenie?

To, aký systém myslenia používame, závisí od viacerých faktorov. Keď prudko zabrzdíte auto, keď náhle uvidíte na ceste zviera, používate myslenie systému 1. V takýchto situáciách nie je používanie myslenia systému 2 užitočné alebo by mohlo byť dokonca nebezpečné.

Vo všeobecnosti platí, že keď sa musíte rýchlo rozhodnúť, intuícia bude pravdepodobne vaším priateľom. Analytické myslenie si zo svojej podstaty vyžaduje čas. Najlepšie ho teda využijete pri problémoch, ktorých riešenie trvá dlho.

Ľudia sa najprv pokúsia vyriešiť problém rýchlo pomocou systému 1, ale keď do problému vnesiete nejakú nezrovnalosť alebo zvláštnosť, spustí sa ich systém 2.

Myseľ takto rada šetrí energiou. Čo najčastejšie využíva systém 1, pretože chce rýchlo riešiť problémy. Systém 2 má toho veľa. Musí sa venovať realite, premýšľať o minulosti a starať sa o budúcnosť.

Systém 2 teda odovzdáva úlohy systému 1 (získanie návyku, osvojenie si zručnosti). Často je ťažké prinútiť systém 2, aby zasahoval do toho, čo robí systém 1. Niekedy sa to však dá urobiť jednoducho. Napríklad

Najskôr ste použili systém 1 a pravdepodobne ste to prečítali zle. Keď vám povedali, že ste to prečítali zle, zapojili ste systém 2, aby ste analyzovali nezrovnalosť alebo anomáliu.

Inými slovami, boli ste nútení premýšľať o niečo hlbšie ako predtým.

Systém 1 nám pomáha riešiť jednoduché problémy a systém 2 nám pomáha riešiť zložité problémy. Tým, že problém urobíte zložitejším alebo novým alebo zavediete anomáliu, zapojíte systém 2.

Jednoduché problémy sú problémy, ktoré sa často dajú vyriešiť na jeden záťah. Odolávajú rozkladu.

Na druhej strane sú zložité problémy veľmi rozložiteľné. Majú veľa pohyblivých častí. Úlohou systému 2 je rozkladať zložité problémy. Slovo "analýza" pochádza z gréčtiny a doslova znamená "rozklad".

Prečo sú niektorí ľudia hlbokomyseľní?

Hlbokí myslitelia radi používajú systém 2 viac ako ostatní. Sú to teda ľudia, ktorí analyzujú a riešia zložité problémy. Čo ich robí takými, akí sú?

Každý rodič by vám povedal, že deti majú vrodený temperament. Niektoré deti sú hlučné a reaktívne, iné tiché a zdržanlivé. Z tých druhých pravdepodobne vyrastú hlboko premýšľajúci ľudia.

Ak dieťa strávi veľa času premýšľaním, naučí sa, že myslenie má hodnotu. Keď používa svoju myseľ na riešenie problémov, ocení myslenie.

Myslenie je zručnosť, ktorú si človek rozvíja počas celého života. Z detí, ktoré sa v ranom veku stretávajú s knihami, pravdepodobne vyrastú myslitelia. Čítanie viac zamestná vašu myseľ a umožní vám zastaviť sa a premýšľať o tom, čo sa učíte, spôsobom, ktorý iné formáty neumožňujú.

Nie je náhoda, že niektorí z najväčších a najhlbších mysliteľov minulosti boli aj vášnivými čitateľmi. To isté platí aj pre súčasnosť.

Znaky toho, že niekto má hlboké myslenie

Hlbokí myslitelia majú niektoré spoločné črty:

1. Sú to introverti

Nikdy som nestretol hlboko premýšľajúceho človeka, ktorý by nebol introvertom. Introverti sa radšej dobíjajú tým, že si doprajú "čas pre seba". Väčšinu času trávia vo svojej hlave a neustále analyzujú informácie, ktorým sú vystavení.

Keďže hĺbaví myslitelia neprikladajú veľký význam spoločenským situáciám a rozhovorom, hrozí im, že sa z času na čas budú cítiť osamelo. Nie je to tak, že by sa introverti vyhýbali všetkým spoločenským kontaktom alebo všetkých nenávideli.

Keďže by radšej riešili zložité problémy, chcú, aby ich sociálne interakcie boli kvalitné. Keď sa introverti zapoja do kvalitnej interakcie, môže ich to naplniť na celé mesiace. Ak sa im tieto kvalitné interakcie dostávajú často, darí sa im.

Keďže introverti radi spracovávajú informácie hlboko a pomaly, neznášajú situácie s vysokou mierou stimulácie, ako sú hlučné večierky alebo pracoviská.

2. Majú vysokú intrapersonálnu inteligenciu

Hlbokomyseľní ľudia nielen pozorujú svet okolo seba, ale sú aj vysoko sebavedomí. Majú vysokú intrapersonálnu inteligenciu, t. j. rozumejú vlastným myšlienkam, pocitom a emóciám lepšie ako ostatní.

Chápu, že sebapoznanie je kľúčom k efektívnejšej orientácii vo svete. Ich vlastné ja je okrem sveta aj predmetom ich údivu a zvedavosti.

3. Sú zvedaví a otvorení

Hlbokomyseľní ľudia sa neboja myslieť do hĺbky a do šírky. Neboja sa prekonávať hranice vlastného myslenia. Tak ako horolezci zdolávajú vrcholy, zdolávajú aj vnútorné vrcholy myslenia.

Sú zvedaví, pretože sa radi učia. Sú otvorení, pretože vedia veci rozobrať a vedia, že veci nie sú vždy také, ako sa zdajú.

4. Majú empatiu

Empatia je cítenie toho, čo cítia iní. Keďže hlboko mysliaci ľudia lepšie rozumejú svojmu vnútornému životu, dokážu sa stotožniť aj s tým, keď sa iní podelia o svoj vnútorný život. Majú tiež tzv. pokročilá empatia . Dokážu druhým ukázať veci, ktoré predtým nemohli vidieť.

5. Kreatívni riešitelia problémov

Opäť to súvisí s ich neobmedzeným myslením. Mnohé zložité problémy si vyžadujú myslenie mimo rámca a u hlboko mysliacich ľudí je väčšia pravdepodobnosť, že sa im to podarí, ako u akejkoľvek inej skupiny ľudí.

Hlboké myslenie vs. nadmerné myslenie

Hlbokomyseľní ľudia nie sú nadmerní myslitelia. Hlbokomyseľní ľudia vedia, ako myslieť a kedy prestať. Nadmerní myslitelia budú bezvýsledne premýšľať ďalej a ďalej.

Hlbokí myslitelia vedia, ktorý smer myslenia má potenciál, a ponoria sa do neho. Robia analýzu nákladov a prínosov všetkého, dokonca aj vlastného procesu myslenia, pretože vedia, že myslenie je časovo náročné.

Prílišným premýšľaním sotva niečo pokazíte. Ak sa vám to podarí, budú vás nazývať hlbokým mysliteľom. Ak nie, prílišným mysliteľom. Nikdy sa neobávajte prílišného premýšľania, pokiaľ vás to naozaj nestojí veľa. Svet potrebuje viac mysliteľov, nie menej.

Záleží hĺbavým mysliteľom na postavení?

Hlbokomyseľní ľudia vzbudzujú dojem, že im nezáleží na postavení. Veď nie sú tí, ktorí sa chvália svojím majetkom a pod. Nie je to tak, že by hlbokomyseľným ľuďom nezáležalo na postavení, len im na ňom záleží v inej oblasti - na vedomostiach.

Hlbokomyseľní ľudia intelektuálne súťažia s inými hlbokomyseľnými ľuďmi, aby zvýšili svoj status. Každý človek na tejto planéte chce nejakým spôsobom zvýšiť svoj status.

Dokonca aj tí, ktorí sa vzdajú svojho majetku, aby žili ako pustovníci a robili si z toho šou, nám oznamujú: "Nie som v pasci hmotných statkov ako ty. Som lepší ako ty. Som vyššie postavený ako ty."

Psychologické problémy si vyžadujú hlboké myslenie

Mnohé psychologické problémy sú zložité problémy, ktoré si vyžadujú dôkladnú analýzu. Keďže radšej používame systém 1 tak často, ako sa len dá, myseľ potrebovala niečo, čo by nás postrčilo k používaniu systému 2.

Ak vás požiadam, aby ste vyriešili zložitý matematický problém, môžete ho otvorene odmietnuť a požiadať ma, aby som vás prestal otravovať. Ak vám poviem, že budete trpieť, ak ho nevyriešite, možno mi vyhoviete.

Pretože nechcete, aby vám bolo spôsobené utrpenie, ste ochotní tento problém vyriešiť.

Podobne aj negatívne emócie, ktoré prežívate, sú väčšinou spôsobom, ako vás vaša myseľ tlačí k tomu, aby ste na riešenie zložitých životných problémov používali systém 2. Negatívne nálady plodia analytické myslenie.2

Psychológovia si celé desaťročia mysleli, že prežívanie je zlá vec. Mnohí si to stále myslia. Hlavným problémom, ktorý s ním mali, bolo, že je pasívne. Namiesto toho, aby riešili svoje problémy, tí, ktorí prežívajú, nad nimi pasívne dumajú.

No ako môže niekto vyriešiť zložitý problém, navyše zložitý psychologický problém, bez toho, aby nad ním najprv nerozmýšľal?

Presne tak! Prežívanie je dôležité, pretože môže poskytnúť náhľad tým, ktorí čelia veľkým životným výzvam. Umožňuje im zapojiť systém 2 a hlboko analyzovať problémy. Je to adaptácia, ktorú myseľ používa, aby nás zatlačila do režimu systému 2, pretože stávky sú príliš vysoké.

Až keď pochopíme problém, môžeme prijať vhodné opatrenia a prestať byť pasívni.

Môžete ma ignorovať, ako chcete, a nazývať ma otravným, ak vás požiadam, aby ste pracovali na tom, aby ste sa dostali z depresie, ale skúste ignorovať svoju vlastnú myseľ. Tip: Nerobte to.

Odkazy

1. Smerek, R. E. (2014). Why people think deeply: Meta-cognitive cues, task characteristics and thinking dispositions (Prečo ľudia myslia hlboko: metakognitívne podnety, charakteristiky úloh a dispozície k mysleniu). In Príručka výskumných metód o intuícii . Edward Elgar Publishing.
2. Dane, E., & Pratt, M. G. (2009). Conceptualizing and measuring intuition: A review of recent trends (Konceptualizácia a meranie intuície: prehľad najnovších trendov). Medzinárodný prehľad priemyselnej a organizačnej psychológie , 24 (1), 1-40.