Psychológia ultimát vo vzťahoch

 Psychológia ultimát vo vzťahoch

Thomas Sullivan

Ultimátum je požiadavka na zmenu správania sprevádzaná hrozbou. Ultimáta, nazývané aj hra na kurča, sú často výroky typu "Urob toto, inak...", ktoré vyvíjajú nátlak na osobu, aby urobila niečo, čo nechce.

Vo vzťahoch tí, ktorí majú pocit, že ich potreby nie sú naplnené, dávajú ultimáta. Dávanie ultimát je prejavom zúfalstva. Osoba sa zúfalo snaží získať od svojho partnera vo vzťahu to, čo chce.

Pozri tiež: Intuícia vs. inštinkt: aký je medzi nimi rozdiel?

Príkladom ultimát vo vzťahoch môžu byť vyhlásenia ako:

  • "Ak neurobíš X, opustím ťa."
  • "Ak budeš pokračovať v robení Y, skončili sme."

Ultimáta môžu dávať muži aj ženy, ale bežne ich dávajú ženy. Keď dávajú ultimáta vo vzťahu muži, často ide o získanie sexu. Keď dávajú ultimáta vo vzťahu ženy, často ide o to, aby sa muž zaviazal.

Pozri tiež: Test anhedónie (15 položiek)

Z čisto reprodukčného hľadiska muži najviac získajú, ak budú mať sex čo najskôr, a ženy, ak nadviažu dlhodobý vzťah.

Dávať vo vzťahu ultimáta je teda sebecká stratégia, ktorá neberie do úvahy potreby a voľbu druhej osoby. Je to ako držať na partnera vo vzťahu zbraň a vyhrážať sa hrozivými následkami, ak neurobí, čo si želáte.

Ďalšie dôvody na dávanie ultimát

Okrem toho, že nie sú uspokojené ich potreby, sú nasledovné dôvody, prečo by niekto mohol vo vzťahu vysloviť ultimátum:

1. Získanie moci

Vyslovenie ultimáta znamená uplatnenie moci nad druhou osobou. Vo vzťahoch sužovaných neustálym bojom o moc môžu byť ultimáta bežné, pretože vyslovenie ultimáta je najlepší spôsob, ako "ukázať, kto je tu pánom".

2. Neefektívna komunikácia

Niekedy môžu ultimáta vyplývať z toho, že jeden z partnerov (zvyčajne muž) nie je schopný odhaliť problémy druhého partnera. Žena očakáva, že muž bude vedieť, čo jej je, bez toho, aby to musel povedať.

Muži, ktorým chýba emocionálna inteligencia a komunikačné zručnosti, prehliadajú znaky, ktoré by mali byť pre ženy zrejmé.

To vytvára komunikačné medzery, a preto musí žena vysloviť ultimátum, aby sa vyjadrila.

2. Osobnostné problémy

Niektorí ľudia sú náchylní na nadmerné emócie a divoké výkyvy nálad. Osoby s hraničnou poruchou osobnosti a osoby s vysokým neurotizmom majú tendenciu vyhrážať sa rozchodom.

3. Nedostatok dôvery

Skutočnosť, že sa človek musí uchýliť k ultimátam, aby prinútil partnera vyhovieť, svedčí o tom, že vo vzťahu nie je dôvera. Vo vzťahu nie je dostatok dôvery a otvorenosti, aby bolo možné bez nátlaku vyjadriť svoje potreby.

Prečo sú ultimáta väčšinou nezdravé

Každá situácia, v ktorej je človeku odňatá možnosť voľby, je nezdravá. Ultimáta sú vyhrážky a vyhrážky nikdy nepôsobia na druhú osobu dobre.

Vynútené podriadenie sa je zriedka dobré a vždy vyvolá u druhej osoby odpor. Tento odpor sa potom prejaví v ďalších interakciách, čím sa vzťah stane toxickým ako celok.

Keď sa ľudia cítia manipulovaní inými, ich dôvera v nich klesá. Nedostatok dôvery vytvára vo vzťahu emocionálnu vzdialenosť, ktorá môže nakoniec vzťah rozbiť.

Napriek tomu môžu byť niekedy ultimáta zdravé, ak ich prijímateľ vidí, že sú pre jeho vlastné dobro alebo dobro vzťahu. Napríklad:

"Ak nezmeníš svoj zlozvyk, končíme."

Prijímateľ vidí, že ultimátum má za cieľ zlepšiť jeho a/alebo vzťah. Aj keď je nútený niečo urobiť alebo neurobiť, vníma ultimátum ako výhru pre obe strany.

Otvorená, úprimná a neohrozujúca komunikácia má vždy prednosť pred akoukoľvek formou vyhrážania.

Ako sa vyrovnať s ultimátami

Ak ste dostali ultimátum, môžete sa s ním účinne vysporiadať nasledovnými spôsobmi:

1. Snažte sa o otvorenú, úprimnú a asertívnu komunikáciu

Toto je najzdravší a najbezpečnejší spôsob, ako reagovať na ultimáta. Povedzte partnerovi, že sa vám nepáči, ako na vás tlačí. Povedzte mu, ako zle sa kvôli tomu cítite. Ak mu na vás aspoň trochu záleží, uvedomí si svoju chybu a zmení svoje správanie.

Skúste sa ich opýtať, prečo sa k tomuto problému nevyjadrili otvorene. Možno je to niečo, čo ste urobili vy a čo ich prinútilo k silovému prístupu. Skvelý vzťah je taký, kde obaja partneri preberajú vinu za svoj podiel na tom, že sa vzťah zvrtol. Je tu obojstranná snaha veci zlepšiť.

2. Vyzvite ich na blafovanie

Väčšinou, keď dávajú ultimátum a vyhrážajú sa odchodom, len blafujú. V skutočnosti nemienia vzťah opustiť. Takže prijatie ich hrozby spôsobom "Dobre, rob si, čo chceš" ich môže šokovať.

Samozrejme, niekedy to môže byť riskantné. Ak sú naozaj pripravení odísť, vzťah môže na mieste zaniknúť.

Spýtajte sa sami seba, ako to medzi vami dvoma v poslednom čase vyzeralo. Ak váš vzťah klesal, je pravdepodobnejšie, že svoju hrozbu myslí vážne. Ak bol váš vzťah v poriadku alebo dobrý, pravdepodobne blufuje.

Ak je však váš partner egoistický a arogantný, musíte byť opatrní. To, že ho nazvete blafom, môže zraniť jeho ego a on môže skutočne ukončiť vzťah len preto, aby si zahojil svoje pošramotené ego. Dobre vám tak, nepotrebujete byť vo vzťahu s ľuďmi, ktorí majú také krehké ego.

3. Vystavujte ultimáta

Keď dáte ultimátum, dáte im ochutnať ich vlastnú medicínu. Takisto nemôžu namietať proti vašim ultimátam, pretože to je štýl komunikácie, ktorý sami používajú.

To ich môže buď prinútiť uvedomiť si svoju chybu, alebo sa vy dvaja môžete dostať do nekonečnej slučky kladenia ultimát.

4. Najprv sa hanbi a potom sa snaž o otvorenosť

Riziko pri snahe o otvorenú komunikáciu, keď sa vám zjavne vyhrážajú, spočíva v tom, že môžete vyzerať ako potrební. Keď sa vám vyhrážajú, ste v pozícii jedného z nich a v takejto pozícii je ťažké presadiť win-win.

Preto je lepšie dostať sa najprv na ich úroveň. Urobíte to tak, že ich budete zahanbovať - povedzte im napríklad:

  • "Páni, to je sprosté."
  • "Prečo si taký agresívny?"
  • "To je od teba také zúfalé."

Ak si uvedomia svoju chybu a ospravedlnia sa, výborne. Teraz ste si opäť rovní. Teraz sa môžete snažiť o otvorenú a úprimnú komunikáciu bez toho, aby to vyzeralo, že ich prosíte o súhlas.

Thomas Sullivan

Jeremy Cruz je skúsený psychológ a autor, ktorý sa venuje odhaľovaniu zložitosti ľudskej mysle. S vášňou pre pochopenie zložitosti ľudského správania sa Jeremy aktívne zapája do výskumu a praxe už viac ako desať rokov. Je držiteľom titulu Ph.D. v odbore psychológia z renomovanej inštitúcie, kde sa špecializoval na kognitívnu psychológiu a neuropsychológiu.Prostredníctvom svojho rozsiahleho výskumu Jeremy vyvinul hlboký pohľad na rôzne psychologické javy vrátane pamäte, vnímania a rozhodovacích procesov. Jeho odbornosť siaha aj do oblasti psychopatológie so zameraním na diagnostiku a liečbu porúch duševného zdravia.Jeremyho vášeň pre zdieľanie vedomostí ho viedla k založeniu blogu Understanding the Human Mind. Jeho cieľom je poskytnúť čitateľom cenné poznatky o zložitosti a nuansách ľudského správania prostredníctvom kurátora obrovského množstva psychologických zdrojov. Od článkov na zamyslenie až po praktické tipy, Jeremy ponúka komplexnú platformu pre každého, kto sa snaží zlepšiť svoje chápanie ľudskej mysle.Okrem svojho blogu venuje Jeremy svoj čas aj výučbe psychológie na prominentnej univerzite, kde sa stará o myslenie začínajúcich psychológov a výskumníkov. Jeho pútavý štýl výučby a autentická túžba inšpirovať ostatných z neho robia vysoko rešpektovaného a vyhľadávaného profesora v tejto oblasti.Jeremyho príspevky do sveta psychológie presahujú akademickú pôdu. Publikoval množstvo výskumných prác v uznávaných časopisoch, svoje zistenia prezentoval na medzinárodných konferenciách a prispel k rozvoju odboru. Jeremy Cruz vďaka svojmu silnému odhodlaniu presadzovať naše chápanie ľudskej mysle naďalej inšpiruje a vzdeláva čitateľov, ctižiadostivých psychológov a kolegov výskumníkov na ich ceste k odhaľovaniu zložitosti mysle.