Zjednodušene povedané, kognitívny bias je zaujatý spôsob myslenia, ktorý je v rozpore s logikou a racionalitou. Aj keď sa radi nazývame racionálnymi, pravdou je, že ľudská psychika je zaťažená mnohými kognitívnymi biasmi.

Byť racionálny preto znamená neustále si uvedomovať tieto predsudky a nedovoliť im, aby ovplyvňovali naše vnímanie, rozhodnutia a úsudky.

1) Predpojatosť podporujúca výber

Váš otec pripravuje večeru a hovorí, že vyskúšal úplne nový recept. Ubezpečuje vás, že nič podobné ste ešte nejedli. Keď si dáte prvé sústo, uvedomíte si, že to naozaj nie je nič podobné, čo ste predtým jedli, ale nie v dobrom slova zmysle. Všetci okrem vášho otca majú rovnaký pocit.

"No tak! Je to výborné! Čo je s tvojimi chuťovými pohárikmi?" Za pár sekúnd vyprázdni svoj vlastný tanier, aby dokázal svoju pravdu.

Predpojatosť podporujúca voľbu je obhajovanie a podporovanie vlastných volieb, názorov a rozhodnutí, aj keď majú citeľné chyby. Podobne ako mnohé iné predpojatosti je to vec ega. Stotožňujeme sa so svojimi rozhodnutiami a vnímame odpor voči nim ako odpor voči nám.

2) Predpojatosť podporujúca inovácie

Inovácia je v každom prípade skvelá, kým sa do nej nezapojí ego, čo sa stáva pomerne často. Tento kognitívny bias hovorí, že inovátor má tendenciu preceňovať užitočnosť svojej inovácie a podceňovať jej obmedzenia. Prečo by nemal? Veď je to jeho inovácie.

3) Potvrdzujúca zaujatosť

Máme tendenciu vystavovať sa len informáciám, ktoré potvrdzujú náš systém presvedčení. Tento kognitívny bias je najrozšírenejší a najrozšírenejší. Každá informácia, ktorá otriasa systémom presvedčení človeka, v ňom vyvoláva kognitívnu disonanciu, čím ho robí psychicky labilným. Preto sa často stretáva s prudkým odporom.

4) Predpojatosť voči konzervativizmu

Podobne ako konfirmačné skreslenie súvisí s udržiavaním presvedčení. Znamená uprednostňovanie predchádzajúcich informácií pred nedávnymi informáciami, pretože predchádzajúce informácie podporujú naše presvedčenia a nové informácie môžu mať tendenciu ich narušiť.

5) Bandwagon efekt

Je pravdepodobné, že budete zastávať nejakú vieru, ak ju zastáva aj väčšina. Hovoríte si: "Ak tomu verí toľko ľudí, ako to nemôže byť pravda?"

Ale ako povedal filozof Bertrand Russell: "Aj keď milión ľudí povie nejakú hlúposť, stále je to hlúposť." Mark Twain to vyjadril ešte zábavnejšie: "Vždy, keď sa ocitnete na strane masy, je čas zastaviť sa a zamyslieť."

6) Pštrosí efekt

Ignorovanie negatívnych informácií schovávaním hlavy do piesku ako pštros. Je to mechanizmus vyhýbania sa bolesti. Takzvaní "pozitívne mysliaci" sú zvyčajne náchylní na tento sklon. Keď je niečo zlé, je to zlé. Skrývanie sa pred tým neznamená, že je to správne, ani to neznamená, že to už nie je.

7) Skreslenie ukotvenia

Povedzme, že rokujete o obchode s autom a cena auta je povedzme 1000 menových jednotiek. Predajca očakáva, že budete vyjednávať okolo 1000 jednotiek na nižšej strane. 1000 jednotiek je teda kotva, okolo ktorej budete hádzať svoje ponuky.

Ak zaplatíte 900 jednotiek, môžete získať dohodu, pretože je blízko kotvy. Ak však trváte na kúpe auta za 700 jednotiek, úspech je nepravdepodobný, pretože je príliš ďaleko od kotvy.

V tomto zmysle je kotva niečo ako referenčný bod, okolo ktorého robíme svoje budúce rozhodnutia. Pri každom vyjednávaní má osoba, ktorá ako prvá nastaví kotvu, výhodu, že môže riadiť dohodu vo svoj prospech, pretože využíva našu predpojatosť voči kotvám.

8) Selektívne vnímanie

Naše očakávania, presvedčenia a obavy niekedy skresľujú realitu, ktorú vidíme.

Povedzme, že si nie ste istí svojím sebavedomím, pretože nosíte vrecovité nohavice, ktoré neznášate. Keď prechádzate okolo skupiny smejúcich sa ľudí na ulici, môžete sa mylne domnievať, že sa vám smejú, pretože máte na sebe čudne vyzerajúce nohavice.

V skutočnosti ich smiech nemusí mať s vami nič spoločné.

9) Prílišná sebadôvera

Preceňovanie svojich vedomostí a schopností. Experti sú náchylnejší na túto predpojatosť, pretože si myslia, že "vedia všetko". Nadmerná sebadôvera je často dôsledkom toho, že máte za sebou veľa úspešných skúseností do takej miery, že ste slepí voči novým možnostiam alebo výsledkom.

10) Stereotypizácia

Očakávanie, že človek bude mať vlastnosti skupiny, do ktorej patrí. Umožňuje nám to rýchlo rozoznať priateľa od nepriateľa, keď sa stretávame s cudzími ľuďmi. Iste, stereotypy sú tu z nejakého dôvodu, ale nie je na škodu spoznať človeka skôr, ako môžete presne posúdiť jeho vlastnosti.

11) Skreslenie výsledkov

Posudzovanie rozhodnutia na základe náhodného pozitívneho výsledku napriek tomu, že rozhodnutie bolo v skutočnosti prijaté náhodným spôsobom.

Povedzme, že podstupujete obrovské riziko v hazardných hrách, kde máte šancu na výhru a prehru 50:50. Ak vyhráte, bude to veľká výhra a ak prehráte, bude to veľká strata.

Ak skutočne vyhráte, máte tendenciu post hoc veriť, že vaše rozhodnutie bolo skutočne správne. V skutočnosti to bola len remíza. Keby ste svoje peniaze prehrali, preklínali by ste svoje "geniálne" rozhodnutie.

12) Omyl hazardného hráča

Ďalší hazardný predsudok, hoci zákernejší. Tu je to, čo poviete, keď ste v zajatí tohto predsudku:

"Vo všetkých predchádzajúcich pokusoch som nevyhral, čo znamená, že v tom ďalšom určite vyhrám, pretože tak fungujú zákony pravdepodobnosti."

Ak je v hre vaša šanca na výhru 1/7, potom je to 1/7 pri prvom pokuse a 1/7 pri siedmom pokuse alebo 100. pokuse, čiže pri akomkoľvek pokuse. Nie je to tak, že by vám pravdepodobnosť ubrala len preto, že ste sa pokúsili 99-krát.

13) Predpojatosť v mŕtvom uhle

Tendencia všímať si predsudky oveľa viac u iných ako u seba. Ak by ste pri prezeraní tohto článku mysleli len na to, že iné ktorí majú takéto predsudky, a nie vy, potom ste sa mohli stať obeťou tohto typu predsudkov.

Skutočnosť, že si u vás všímam predpojatosť, že si všímate predpojatosť iných, ma núti myslieť si, že som sa možno aj ja stal obeťou tejto predpojatosti.

14) Falošná príčina

Žijeme vo vesmíre príčiny a následku, kde príčina často bezprostredne predchádza následku. Žijeme tiež vo vesmíre, kde sa deje veľa vecí súčasne.

Okrem skutočnej príčiny predchádza pozorovanému účinku aj mnoho iných súvisiacich a nesúvisiacich udalostí. Je teda pravdepodobné, že jednu z týchto udalostí budeme mylne považovať za príčinu nami pozorovaného účinku.

To, že sa dve udalosti vyskytnú po sebe, neznamená, že predchádzajúca udalosť je príčinou nasledujúcej udalosti. Falošná príčinná predpojatosť je základom väčšiny povier.

Povedzme, že sa pošmyknete na ulici a spadnete tvárou na zem hneď po tom, ako vám cestu skríži čierna mačka. To nemusí nevyhnutne znamenať, že za váš pád môže mačka, ktorá je povestná tým, že prináša smolu (hoci vás mohla rozptýliť).

Mohlo sa stať, že ste sa pošmykli na banánovej šupke alebo ste boli takí zahĺbení do svojich myšlienok, že ste si nevšimli jamu na zemi.

Podobne, keď nainštalujete nový softvér a počítač sa zrúti, je lákavé myslieť si, že to spôsobil softvér. Skutočný dôvod zlyhania však nemusí mať so softvérom nič spoločné.

15) Slamka

Ľudia sa málokedy zapájajú do hádok alebo diskusií, aby lepšie porozumeli alebo rozšírili svoje vedomosti. Väčšinou sa zapájajú do diskusií, aby zvíťazili, aby prekonali svojho oponenta.

Jednou z bežných taktík, ktorú diskutéri používajú, je skresľovanie argumentov súpera a útok na toto skresľovanie, aby si zlepšili vlastnú pozíciu. Koniec koncov, zveličovaním, skresľovaním alebo dokonca úplným vymýšľaním niečích argumentov je oveľa jednoduchšie prezentovať vlastnú pozíciu ako rozumnú.

Povedzme, že diskutujete s priateľom o nacionalizme a vyjadríte svoj nesúhlas s touto koncepciou, pričom tvrdíte, že by sme sa všetci mali považovať za občanov sveta. Váš priateľ sa rozruší a povie: "Takže ty tvrdíš, že by sme sa nemali starať o našu krajinu a jej pokrok. Si zradca!"

16) Kĺzavý svah

Skvelá aliterácia, nie? Človek, ktorý sa dopúšťa predsudku o šikmej ploche, uvažuje v tomto duchu...

Ak dovolíme, aby sa stalo A, potom sa stane aj Z, preto by sa A nemalo stať.

Nie je prekvapením, že pozornosť sa odvracia od problému a ľudia sa začínajú zaoberať nepodloženými extrémnymi hypotézami a domnienkami.

Najlepším príkladom sú tí, ktorí sú proti manželstvám homosexuálov: "Čože! Nemôžeme povoliť homosexuálnym párom uzatvárať manželstvá. Potom si ľudia budú brať svojich rodičov, svoj dom a svojho psa."

17) Čierna alebo biela

Vidíte len dve extrémne a protikladné možnosti, pretože vám to ukazujú, pričom ignorujete všetky ostatné rovnako možné možnosti, ktoré ležia v šedej zóne.

Táto taktika, známa aj ako falošná dilema, je zrejme obľúbenou taktikou demagógov, pretože sa falošne tvári ako logická a núti ľudí vybrať si lepšiu alternatívu spomedzi dvoch, ktoré sú im predložené, pričom si neuvedomujú, že môže existovať aj mnoho iných alternatív.

18) Odvolanie sa na prírodu

Nazýva sa aj naturalistický omyl, je to argument, že pretože je niečo "prirodzené", je to preto platné, oprávnené, dobré alebo ideálne. Iste, mnohé veci, ktoré sú prirodzené, sú dobré, ako napríklad láska, šťastie, radosť, stromy, kvety, tečúce rieky, hory atď.

Nenávisť, žiarlivosť a depresia sú tiež prirodzené. Vražda a krádež sú tiež prirodzené.

Prírodné sú aj jedovaté rastliny a divé zvieratá, ktoré útočia na nevedomých piknikárov. Prírodné sú aj choroby a rakovina. Prírodné sú aj sopky, zemetrasenia a hurikány.

19) Osobitná obhajoba

Vymýšľanie nových spôsobov, ako sa držať starých presvedčení, najmä keď sa ukázalo, že tieto staré presvedčenia sú nesprávne. Keď sa dôvody, ktorými sme svoje presvedčenia podporovali, rozbijú, vytvárame nové.

Je predsa oveľa jednoduchšie obhajovať už existujúce presvedčenie, ako si ho privlastniť a vyvolať v sebe duševnú nestabilitu.

Raj bol neoblomný vo svojom presvedčení, že Zem je plochá. "Je jedno, ako ďaleko bežím určitým smerom, nikdy nemôžem spadnúť z nejakého okraja alebo niečoho podobného," zdôvodnil Vicky v nádeji, že zmení kamarátov názor. "Tak to musíš bežať nesprávnym smerom," odpovedal Raj.

20) Predpojatosť Predpojatosť

Známy aj ako klamný omyl, znamená odmietnutie argumentu človeka len preto, že sa dopúšťa jednej alebo viacerých kognitívnych predpojatostí. Niektorí ľudia jednoducho nevedia, ako prezentovať svoje argumenty, a neúmyselne skĺznu do predpojatosti. To nemusí nevyhnutne znamenať, že ich názor nemá žiadnu hodnotu.

Niekedy to má aj podobu obviňovania niekoho zo zaujatosti, aj keď to tak nie je, aby neodpovedal na jeho otázku alebo sa neodklonil od témy.