V tomto článku sa pozrieme na reč tela pri očnom kontakte alebo na to, ako ľudia používajú oči na vzájomnú komunikáciu.

Oči sú výstižne označované ako okná do duše, pretože sprostredkúvajú toľko informácií, že hovorené slová sa niekedy zdajú byť zbytočnou súčasťou nášho komunikačného repertoáru, ktorá spôsobuje len ďalšie zmätky a nedorozumenia.

Na druhej strane, oči vyjadrujú to, čo chcú vyjadriť, veľmi jasne, tajomným univerzálnym jazykom, ktorému rozumie každý človek na svete.

Očný kontakt

Po prvé, prečo sa pozeráme na to, na čo sa pozeráme? Ak sa nad tým zamyslíte, nebude prehnané povedať, že sa pozeráme tam, kam chceme ísť. Inými slovami, pozeráme sa tam, kam chce naša myseľ.

Očný kontakt nám umožňuje komunikovať so svetom. Všetko, čo robíme s čímkoľvek okolo nás, si vyžaduje, aby sme si najprv zmerali danú vec, s ktorou chceme komunikovať.

Musíte sa napríklad pozerať na osobu, s ktorou hovoríte. Ak by ste vstúpili do miestnosti plnej ľudí a začali hovoriť bez toho, aby ste sa na niekoho konkrétne pozreli, všetci by boli zmätení a niektorí by dokonca mohli zavolať odborníkov na duševné zdravie.

Správny očný kontakt s osobou, s ktorou sa rozprávate, jej dáva pocítiť, že máte skutočný záujem o rozhovor s ňou. Prejavuje tiež rešpekt a sebadôveru. Sebadôveru preto, lebo sa zvyčajne vyhýbame pohľadu na niečo, čoho sa bojíme. Preto je pre plachých ľudí ťažké nadviazať očný kontakt.

Vidíme, čo chceme zapojiť

Viac očného kontaktu znamená viac interakcie. Ak vám osoba venuje viac očného kontaktu ako ostatným členom skupiny, znamená to, že s vami buď viac komunikuje, alebo chce viac komunikovať. Všimnite si, že táto interakcia môže byť pozitívna alebo negatívna.

Človek, ktorý vám venuje dlhší pohľad, môže mať o vás buď záujem, alebo môže mať voči vám nepriateľský postoj. Záujem ho bude motivovať, aby vám vyhovel, zatiaľ čo nepriateľstvo ho bude motivovať, aby vám ublížil. Pozeráme na ľudí, ktorí sa nám páčia, alebo na ľudí, na ktorých sme nahnevaní.

Zamerajme sa na to, čo sa nám páči

Keď ide o signalizáciu záujmu, nič sa nevyrovná očiam a dráždivé dvojičky nad nosom odjakživa fascinovali a uchvacovali romantických básnikov, dramatikov a spisovateľov.

Ako už bolo spomenuté, osoba, ktorá sa o vás zaujíma, vám zvyčajne venuje viac očného kontaktu ako ostatní. Ich oči budú pri pohľade na vás iskriť.

Keď vidíme niekoho, kto sa nám páči, naše oči sa namažú práve preto, aby sme sa druhej osobe zdali príťažliví. Ich zreničky sa rozšíria, aby do nich preniklo viac svetla a mohli vás zazrieť čo najplnšie a najúplnejšie.

Keď povedia niečo zaujímavé alebo vtipné, pozrú sa na vás, aby skontrolovali vašu reakciu. Toto sa robí len s ľuďmi, s ktorými sme si blízki, alebo, ako v tomto prípade, s ľuďmi, s ktorými sa snažíme zblížiť.

Blokovanie niečoho z dohľadu

Platí aj opak toho, o čom sme doteraz hovorili. Ak sa pozeráme na veci, ktoré sa nám páčia alebo s ktorými chceme komunikovať, blokujeme zo svojho zorného poľa aj veci, ktoré sa nám nepáčia alebo s ktorými nechceme komunikovať.

Najzreteľnejším spôsobom, ako to urobiť, je jednoducho odvrátiť zrak. Urobiť od niečoho otočku naznačuje náš nezáujem, nedostatok záujmu alebo negatívny postoj k danej veci.

Odvrátenie pohľadu však nemusí vždy znamenať, že sa osoba snaží vyhnúť očnému kontaktu. Často sa osoba počas rozhovoru odvráti, aby zvýšila jasnosť myšlienok, pretože pohľad na niečiu tvár počas rozhovoru môže byť rušivý. V prípade akýchkoľvek pochybností je potrebné zvážiť kontext situácie.

Menej zrejmý spôsob, akým blokujeme niečo nepríjemné pred naším zrakom, je predĺžené žmurkanie očami alebo takzvané "chvenie viečok". predĺžené žmurkanie alebo chvenie viečok je pokusom podvedomia človeka skryto zablokovať niečo pred zrakom.

Ak sa človek v nejakej situácii cíti nepríjemne, môže rýchlo mihnúť očami. Tento nedostatok pohodlia môže byť dôsledkom čohokoľvek - nudy, úzkosti alebo nezáujmu - čohokoľvek, čo v nás vyvoláva nepríjemné pocity.

Je bežné, že ľudia zvyšujú frekvenciu žmurkania, keď klamú alebo hovoria niečo nepríjemné. Ľudia tiež blokujú druhým oči, ak sa na nich pozerajú zvrchu. Zatváranie očí im dodáva pocit nadradenosti, pretože odstraňujú opovrhovanú osobu zo svojho zorného poľa.

Preto výrazy: "Zmizni!" "Prosím, prestaň!" "To je smiešne!" "Čo si to urobil?!" často sprevádza žmurkanie alebo krátke zatvorenie očí.

Oči prižmurujeme aj vtedy, keď niečomu nerozumieme ("nevidím", čo máš na mysli), keď sa veľmi sústredíme na jednu vec (a odstránime všetky ostatné veci zo zorného poľa alebo z mysle), a dokonca aj vtedy, keď počujeme hlasy, zvuky alebo hudbu, ktoré sa nám nepáčia!

Pri jasnom slnečnom svetle žmurkáme, aby sme do očí dostali správne množstvo svetla a mohli správne vidieť, na tom nie je nič psychologické.

Šípkové oči

Keď sa v nejakej situácii cítime neisto, prirodzene z nej chceme uniknúť. Na to sa musíme najprv pozrieť preč a hľadať akúkoľvek dostupnú únikovú cestu. Keďže však pohľad preč je zjavným znakom nezáujmu a jasne signalizuje našu túžbu uniknúť, snažíme sa sabotovať našu snahu hľadať únikové cesty tým, že sa nepozeráme preč.

Naše skryté hľadanie únikových ciest však presakuje v strelných pohyboch našich očí. Streľba očí zo strany na stranu je vlastne hľadanie únikovej cesty mysľou.

Ak vidíte, že to človek robí počas konverzácie, znamená to, že sa mu rozhovor zdá nudný alebo ho niečo, čo ste práve povedali, zneistilo.

Robí sa to aj vtedy, keď človek nerozumie, čo sa hovorí, a pristupuje k sluchovému reprezentačnému systému mozgu.