Hraničná porucha osobnosti (BPD) má u mužov aj u žien tieto príznaky:

• Impulzívnosť
• Chronické pocity prázdnoty
• Samopoškodzovanie
• Vysoká citlivosť odmietnutia
• Nestabilný sebaobraz
• Strach z opustenia
• Emocionálna nestabilita
• Výbuchy hnevu
• Úzkosť z odlúčenia
• Paranoidné myšlienky

Muži a ženy s príznakmi BPD vykazujú viac podobností ako rozdielov. Existujú však niektoré dôležité rozdiely. stupeň na ktoré sa vzťahujú niektoré z uvedených príznakov u mužov a žien.

Väčšina týchto rozdielov vyplýva z rozdielov v prirodzenosti mužov a žien. Keďže muži a ženy sú v niektorých ohľadoch odlišní, tieto rozdiely sa odrážajú v príznakoch BPD.

Príznaky BPD u žien

1. Intenzívne emócie

U vysoko citlivých ľudí s BPD sa častejšie prejavujú intenzívne emócie. Emócie prežívajú hlbšie a intenzívnejšie. Emócie majú na nich tendenciu pôsobiť lepkavejšie a trvalejšie.

Keďže ženy bývajú vo všeobecnosti citlivejšie ako muži, majú pri BPD tendenciu prežívať intenzívnejšie emócie.

2. Úzkosť

Skutočné alebo domnelé hrozby opustenia vyvolávajú u ľudí s BPD úzkosť z odlúčenia. Ľudia s BPD sú hyperpozorní na signály opustenia. Je pravdepodobné, že si budú nesprávne interpretovať neutrálne udalosti (X a Y) ako:

"X znamená, že ma opustia."

"Opustili ma tým, že urobili Y."

Keďže ženy majú väčšiu potrebu nadväzovať kontakty s ostatnými, úzkosť zo skutočného alebo domnelého opustenia môže byť pre ženy obzvlášť škodlivá.

3. POSTTRAUMATICKÁ STRESOVÁ PORUCHA

Ženy s BPD častejšie uvádzajú fyzické alebo sexuálne zneužívanie v minulosti ako muži.1 Preto sa u nich častejšie prejavujú typické príznaky posttraumatickej stresovej poruchy, ako napr:

• Záblesky a nočné mory o traumatickej udalosti
• Negativita a beznádej
• Sebadeštruktívne správanie

4. Poruchy príjmu potravy

Ženy s BPD majú častejšie ako muži poruchy príjmu potravy, ako napr:

• Anorexia nervosa
• Nervová bulímia
• Prejedanie sa

Muži a ženy s BPD majú tendenciu mať internalizovaný pocit hanby - negatívny pohľad na seba. Preto sa pravdepodobne sabotujú a oddávajú sa správaniu, ktoré ničí ich obraz a sebaúctu.

Fyzický vzhľad býva pre ženy veľkým zdrojom sebavedomia. Preto sa prejedajú alebo nejedia vôbec, aby si zničili svoj obraz o sebe.

Pre mužov býva ich vynaliezavosť (kariéra) veľkým zdrojom sebavedomia. Aby sa teda sabotovali, môžu zámerne prísť o prácu.2

5. Rozpoznávanie výrazov tváre

Hoci trauma z minulosti môže z mužov aj žien urobiť dobrých čitateľov neverbálnej komunikácie, najmä ženy s BPD sú dobré v rozpoznávaní výrazov tváre.3

6. Narušenie identity

Výskum ukázal, že ženy s BPD majú častejšie ako muži nestabilný pocit vlastného ja.

Môže to byť preto, že fyzické a sexuálne zneužívanie vytvára tento silný internalizovaný pocit hanby, ktorý môže byť ťažké prekonať. Vytvára značný odpor pri budovaní pozitívneho sebaobrazu v porovnaní s tým, keď je internalizovaný pocit hanby slabší alebo neexistuje.

7. Neuroticizmus

Ženy s BPD majú tendenciu dosahovať vyššie skóre v neuroticizme ako muži.4 Platí to aj pre ženy vo všeobecnosti a ide o rodové rozdiely medzi mužmi a ženami.

8. Narušenie vzťahov

Ženy s BPD zažívajú väčšie nepriateľstvo a narušenie vzťahov ako muži.4

Pravdepodobne odrezávajú ľudí od ich života.

Opäť to pravdepodobne vyplýva z väčšej potreby žien byť prosociálne a mať bohatý sociálny život. Čím bohatší je váš sociálny život, tým viac porúch pravdepodobne zažijete, ak máte BPD.

9. Vystrašené/dezorientované správanie

Štúdie ukázali, že matky s BPD sa voči svojim deťom správajú vystrašene alebo dezorientovane.

Čo to znamená?

Medzi vystrašené správanie patrí "pýtanie sa dojčaťa na povolenie" alebo "váhanie pri držaní dojčaťa".

Dezorientované alebo dezorganizované správanie zahŕňa "frenetické pohyby smerom k dieťaťu", "náhle a nezvyčajné zmeny tónu hlasu" alebo "neschopnosť utíšiť dieťa".

Takéto správanie môže znížiť schopnosť matky reagovať a viesť k traume z pripútania u dieťaťa.

Odkazy

1. Johnson, D. M., Shea, M. T., Yen, S., Battle, C. L., Zlotnick, C., Sanislow, C. A., ... & Zanarini, M. C. (2003). Gender differences in borderline personality disorder: Findings from the Collaborative Longitudinal Personality Disorders Study (Rodové rozdiely v hraničnej poruche osobnosti: Zistenia zo štúdie Collaborative Longitudinal Personality Disorders Study). Komplexná psychiatria , 44 (4), 284-292.
2. Sansone, R. A., Lam, C., & Wiederman, M. W. (2010). Self-harm behaviors in borderline personality: An analysis by gender. Časopis o nervových a duševných chorobách , 198 (12), 914-915.
3. Wagner, A. W., & Linehan, M. M. (1999). Facial expression recognition ability among women with borderline personality disorder: implications for emotion regulation? Časopis o poruchách osobnosti , 13 (4), 329-344.
4. Banzhaf, A., Ritter, K., Merkl, A., Schulte-Herbrüggen, O., Lammers, C. H., & Roepke, S. (2012). Rodové rozdiely v klinickej vzorke pacientov s hraničnou poruchou osobnosti. Časopis o poruchách osobnosti , 26 (3), 368-380.