Disociácia je psychologický jav, pri ktorom sa človek cíti odpojený od reality alebo od seba samého. Disociácia sa vyskytuje v rôznych stupňoch od miernej až po ťažkú.

Rozptýlenie a snívanie sú bežnými príkladmi miernej disociácie. Možno ste si všimli, že ich často spúšťajú mierne nepríjemné pocity, ako je nuda a zahltenie informáciami.

Prázdna myseľ je ďalším príkladom disociácie. Spúšťajú ju bolestivé pocity strachu a úzkosti, ktoré človek môže zažívať pri prednášaní alebo rozhovore so zamilovanými.

Na druhej strane spektra máme ťažkú disociáciu, ktorá je vyvolaná ťažkou traumou. Napríklad pri disociatívnej poruche identity sa identita človeka rozpadá na dve alebo viac samostatných identít.

Čo vyvoláva disociáciu?

Disociácia je spôsob, ako sa myseľ odpojí od bolestivej reality. Ľudia sú silne motivovaní vyhýbať sa bolesti. Disociácia je obranný mechanizmus, ktorý myseľ využíva, aby sa vyhla prepadnutiu negatívnym emóciám, ako sú úzkosť a strach.

Disociáciu môže vyvolať akýkoľvek typ traumy, napríklad:

• Zneužívanie
• Útok
• Nehody
• Prírodné katastrofy
• Vojenský boj

Disociácia je častým príznakom nielen disociatívnych porúch, ale aj úzkostných porúch a porúch nálady.

Zatiaľ čo mierne disociácie bývajú neškodné, závažné disociácie - najmä tie chronické - môžu mať závažné negatívne dôsledky.

Po prežití traumatizujúcej udalosti môže disociácia pretrvávať v psychike obetí. Ľudia zažívajú disociáciu minúty, hodiny, dni, mesiace a dokonca aj roky.

Spúšťače, ktoré obeti traumy pripomínajú jej traumu z minulosti, vyvolávajú na povrch bolestivé spomienky, ktoré môžu tiež spustiť disociáciu. Disociácia má tento efekt prelievania, keď ju spúšťajú všetky situácie vyvolávajúce strach alebo úzkosť.

Disociácia sa tak môže stať mechanizmom zvládania mysle, keď ju trauma spustí. Nič v živote obete už nezostáva rovnaké. Akoby sa v ich mysli zapol spínač, ktorý ich stále odpojuje od reality alebo od seba samých.

Rýchly spôsob, ako zažiť disociáciu, je dlho sa na niečo pozerať. Nakoniec myseľ nedokáže tolerovať nepohodlie z opakovaného vnímania rovnakých podnetov, čo vedie k disociácii.

Niekedy zažívam disociáciu, keď sa na seba pozerám do zrkadla. Mám dočasný "pocit", že som vonkajšia bytosť, ktorá okupuje moje telo.

Typy disociatívnych zážitkov

Existujú dva typy disociatívnych zážitkov:

1. Depersonalizácia = Odpojenie sa od seba
2. Derealizácia = Odpojenie od okolia

1. Depersonalizácia

Pri depersonalizácii sa človek cíti oddelený od vlastného tela, vnímania, konania a emócií. Ľudia, ktorí zažili depersonalizáciu, majú niekedy pocit, že sa vznášajú nad svojím telom.

Vo veľmi zriedkavých prípadoch človek nielen vníma, ale aj komunikuje so svojím "dvojníkom".2

Medzi ďalšie skúsenosti s depersonalizáciou patria:

Pocity neprítomnosti alebo neskutočnosti, Intenzívny strach, skreslený zmysel pre čas, dýchavičnosť, rozmazané videnie, pocit fyzickej a emocionálnej otupenosti, telesné činnosti, ktoré sa zdajú byť samé od seba, pocit, že ťaháte svoje telo (spektrum depersonalizácie)

2. Derealizácia

Pri derealizácii sa človek cíti odpojený od svojho okolia a iných ľudí do takej miery, že svet okolo neho sa mu zdá nereálny. Niektorí hovoria, že svet im pripadá nudný a sivý.

Raz som zažil derealizáciu počas povodne, ktorá zaplavila takmer všetky oblasti v okolí našej lokality. Keď som sa pozeral na strechy zatopených domov, mal som pocit, že som sa preniesol do iného, falošného sveta.

Derealizácia je forma popierania súčasnej reality. Súčasná realita je pre myseľ príliš bolestivá na to, aby ju spracovala - preto ju myseľ skresľuje.

Ako zastaviť disociáciu

Ak z času na čas zažívate mierne disociácie, nemáte dôvod na obavy. Disociácia sa stáva problémom až vtedy, keď je závažná a chronická. Ako si viete predstaviť, byť neustále "offline" môže zhoršiť všetky oblasti života.

Nasledujú rôzne spôsoby, ako zastaviť disociáciu:

1. Techniky uzemnenia

Cieľom týchto techník je vrátiť sa späť do svojej hlavy a do svojho tela. Zvyčajne sa to robí zapojením jedného alebo viacerých zmyslov. Medzi príklady uzemňovacích techník patria:

• Pozeranie sa na niečo vizuálne atraktívne
• Ochutnávka niečoho chutného
• Opisovanie zvukov, ktoré počujete
• Dotýkanie sa niečoho horúceho alebo studeného
• Cítiť niečo silne voňajúce
• Pohyb vášho tela

Keď zapojíte svoje zmysly, stiahnete sa späť do svojej hlavy. To vám umožní vymaniť sa z disociácie.

Všetci sme už niekedy robili uzemnenie. Povedzme, že s niekým jeme a zdá sa nám, že si urobil výlet do spomienok. Potom zapojíme jeho vizuálny zmyslový systém tým, že mu mávame rukami pred očami.

2. Zapamätanie si funkcie disociácie

Keď ľudia zažívajú silnú disociáciu, sú vystrašení a zmätení, pretože nič podobné nezažili. Pripomínať si účel disociácie je dobrý spôsob, ako sa s ňou vyrovnať. Necháte ju robiť svoju prácu. Keď skončí, odíde.

Zradné na zvládaní disociácie je to, že sa vyrovnávate s mechanizmom zvládania. Keď pochopíte účel disociácie, budete s ňou menej bojovať.

Namiesto toho, aby ste bojovali s disociáciou, vnímajte ju ako signál, že vo vašom živote je nejaká bolesť, ktorej musíte čeliť. Nejaký nevyriešený problém, ktorému treba čeliť. Nejaký nepokrytý strach, ktorému treba čeliť.

Čelenie bolesti nám poskytuje cenné informácie o nás samých. Hovorí nám, čo musíme v živote napraviť. Účelom disociácie je vyhnúť sa bolesti bez ohľadu na to, aké užitočné môže byť čelenie tejto bolesti. Nechajte ju robiť svoju prácu. Do bolesti sa môžete zahĺbiť neskôr.

"Tvoja bolesť je rozbitím škrupiny, ktorá obklopuje tvoje chápanie."

3. Spracovanie nespracovanej traumy

Trauma má tendenciu pretrvávať v našej psychike, pretože zostáva nespracovaná. Zdravé spracovanie traumy znamená dať jej zmysel, aby ste sa s ňou mohli zmieriť a ísť ďalej.

Samozrejme, nie je to hračka. Získavanie vedomostí a hľadanie pomoci u kompetentných odborníkov môže byť nesmierne užitočné.

Keď vyliečite svoju traumu a dokážete zabudnúť na svoju minulosť, môžete sa opäť začať cítiť bezpečne. Disociácia nemôže koexistovať s bezpečím a pohodlím. Zmizne, keď vaša myseľ už nebude cítiť potrebu chrániť vás.

4. Rozvíjanie silného sebavedomia

Ak ste tu pravidelnými čitateľmi, viete, že som už miliónkrát hovoril o dôležitosti silného pocitu vlastného ja. Disociácia fragmentuje ja: niekedy dočasne a niekedy na dlhý čas.

To, ako rýchlo sa vaše ja znovu integruje, bude závisieť od toho, aké je odolné. Ak máte krehké sebavedomie, ľahko sa rozpadne.

Disociácia je počiatočnou fázou kompartmentalizácie. Keď sa disociujete, vaša myseľ začne proces vytvárania samostatnej identity so samostatnou pamäťou. Myseľ sa snaží kompartmentalizovať bolestivé spomienky do tejto novovytvorenej pamäťovej banky, aby sa s nimi "vaša" pamäť nemusela zaoberať.

Preto disociácia vedie k poruchám seba samého a narúša zdravý vývoj seba samého.3

To je jeden z dôvodov, prečo majú ľudia, ktorí zažívajú disociáciu a traumu, aj nízke sebavedomie. Nemajú jasno v tom, kto sú a čo chcú.

Keď máte silný zmysel pre seba, môžete lepšie odolávať rozptyľujúcim silám disociácie.

Odkazy

1. Boysan, M., Goldsmith, R. E., Çavuş, H., Kayri, M., & Keskin, S. (2009). Vzťahy medzi úzkosťou, depresiou a disociatívnymi symptómami: vplyv podtypu zneužívania. Journal of Trauma & Disociácia , 10 (1), 83-101.
2. Cardefia, E. (1994). Doména disociácie. Disociácia: klinické a teoretické perspektívy , 15-31.
3. Carlson, E. A., Yates, T. M., & Sroufe, L. A. (2009).