V tomto článku sa budeme zaoberať možnými nebezpečenstvami perfekcionizmu a jeho hlavnou príčinou. Prejdeme si aj niekoľko nápadov, ako prekonať perfekcionizmus a odvrátenú stranu nedbania na dokonalosť.

Perfekcionista je človek, ktorý sa usiluje o bezchybnosť. Stanovuje si príliš vysoké a nerealistické výkonnostné normy. Perfekcionista chce robiť veci dokonale a všetko, čo nie je dokonalé alebo takmer dokonalé, považuje za zlyhanie a urážku.

Hoci sa perfekcionizmus môže zdať ako dobrá osobnostná črta, často prináša viac škody ako úžitku.

Škodlivosť perfekcionizmu

Keďže si perfekcionista kladie veľmi vysoké, nedosiahnuteľné ciele a výkonnostné normy, zvyčajne zlyháva, čo ničí jeho sebavedomie a sebadôveru.

Je to preto, že podľa ich myslenia nedosiahnutie týchto štandardov znamená, že sú zlyhávajúci alebo porazení. Preto sa hanbia, keď urobia chybu.

Perfekcionista sa môže vyhýbať chybám do takej miery, že nevyskúša nič nové, len aby unikol svojmu pomyselnému poníženiu. Perfekcionista má teda vysokú šancu stať sa prokrastinátorom.

Vidíte, v akom väzení žijú perfekcionisti. Zakaždým, keď perfekcionista urobí niečo menej ako dokonale, klesne mu úroveň sebadôvery. A pretože tento pokles úrovne sebadôvery je pre nich príliš bolestivý, boja sa robiť veci nedokonale.

Jediný spôsob, ako si udržať sebadôveru, je nepokúšať sa o nič.

Perfekcionisti tiež môžu opakovane vykonávať tú istú úlohu. Môžu dlho dokončovať úlohy, ktoré by za normálnych okolností trvali kratšie, pretože chcú dosiahnuť očakávanú úroveň dokonalosti.

Niekto, kto si myslí, že by nikdy nemal robiť chyby, vždy vyzerať čo najlepšie alebo vždy dostávať najvyššie známky, utrpí obrovskú ujmu na egu, ak sa mu tieto veci nepodarí splniť. Najlepší spôsob, ako rozpoznať perfekcionistu, je zistiť, či si svoje neúspechy berie príliš osobne.

Inferiorita, hlavná príčina perfekcionizmu

Človek sa bude chcieť tváriť dokonale len vtedy, ak sa vo svojom vnútri cíti nejakým spôsobom menejcenný. Len preto, aby skryli svoje domnelé nedostatky, postavia okolo seba múr perfekcionizmu. Tým, že sa tvária dokonale, si myslia, že ostatní si nebudú môcť všimnúť ich chyby.

Napríklad človek, ktorému chýbajú sociálne zručnosti, sa môže snažiť dosiahnuť dokonalosť vo svojej práci. Takto je schopný ospravedlniť sám pred sebou a pred ostatnými (vo svojej mysli), prečo nemá spoločenský život. Presvedčí sám seba, že keďže je dokonalý v tom, čo robí, a zaberá mu to všetok čas, nemá spoločenský život.

Keby neboli v práci dokonalí, museli by priznať, že im chýbajú sociálne zručnosti, čo by mohlo poškodiť ich ego. V tomto prípade teda perfekcionizmus slúžil ako obranný mechanizmus ega.

Táto osoba bude prežívať obrovské psychické utrpenie, ak sa jej nepodarí v kariére. Takáto udalosť by zrovnala so zemou jej múr perfekcionizmu.

Perfekcionizmus sa môže vyvinúť aj z dôvodu neúspechu. Často súvisí s traumatickými zážitkami z detstva.

Keď dieťa nedokáže urobiť niečo dokonale a je za to kritizované alebo sa cíti nehodné, môže si vypestovať potrebu robiť veci dokonale. Už v ranom veku sa naučí, že robiť veci dokonale je spôsob, ako získať uznanie druhých a vyhnúť sa kritike.

Keď sa im v dospelosti nedarí robiť veci dokonale, pripomína im to ich starú "nehodnosť" a cítia sa zle.

Perfekcionizmus verzus snaha o dokonalosť

Podobne ako perfekcionisti, aj ľudia, ktorí sa usilujú o dokonalosť, si kladú vysoké ciele, ale na rozdiel od perfekcionistov sa necítia ponížení, ak sa im stále nedarí.

Človek, ktorý sa usiluje o dokonalosť, ale nie o dokonalosť, totiž vie, že chyby sú nevyhnutnou súčasťou ľudského života.

Vedia, že je v poriadku robiť chyby a že nikdy nemožno dosiahnuť dokonalosť - vždy je čo zlepšovať.

Namiesto toho, aby sa zameriavali na dokonalosť, sústreďujú sa na dokonalosť a neustále zvyšujú štandard toho, čo pre nich dokonalosť znamená.

Prekonanie perfekcionizmu

Prekonanie perfekcionizmu je len otázkou zbavenia sa falošného presvedčenia, že "ľudia by nikdy nemali robiť chyby".

Ak ste perfekcionista, pravdepodobne máte vzory, ktoré sa vám zdajú dokonalé. Túžite byť ako oni. Odporúčam vám, aby ste si vyhľadali ich príbehy. Zistite, čo ich priviedlo do tohto zdanlivo dokonalého stavu, v ktorom sa dnes nachádzajú.

Takmer vždy zistíte, že museli urobiť kopec chýb, aby sa dostali tam, kde sú dnes. Ale nie, vy nechcete robiť chyby. Chcete hneď dosiahnuť dokonalosť. Chcete mať omeletu bez rozbitia vajec. Nefunguje to.

Ak zostanete zaseknutí v presvedčení, že musíte byť dokonalí vo všetkom, čo robíte, budete sa celý život naháňať za duchom.

Nevýhoda toho, že sa nestaráme o dokonalosť

Hoci je pravda, že perfekcionizmus vám viac uškodí ako pomôže, nezáujem o to, aby ste boli dokonalí, má aj svoje nevýhody. Ak vám záleží na tom, aby ste boli dokonalí, urobíte všetko, čo je vo vašich silách, aby ste urobili čo najlepšie, keď sa konečne o niečo pokúsite.

Naopak, ak vám na dokonalosti vôbec nezáleží, môže sa stať, že budete robiť viacero vecí nedokonale. Je lepšie robiť jednu vec takmer dokonale ako desať vecí nedokonale.

Nedbať na dokonalosť môže viesť k priemernosti a plytvaniu množstvom času. Preto musíte nájsť strednú cestu medzi posadnutosťou dokonalosťou a tým, že vám na dokonalosti vôbec nezáleží. Touto strednou cestou je dokonalosť.

Keď sa usilujete o dokonalosť, dávate si povolenie robiť to najlepšie, čo viete, a zároveň si uvedomujete, že v tomto procese pravdepodobne zažijete aj neúspechy.

Skúste niečo malé a ľahké, nikdy nezlyháte a vždy budete dokonalí. Skúste niečo veľké a ťažké, možno nedosiahnete dokonalosť, ale dosiahnete dokonalosť, pričom neúspechy použijete ako odrazový mostík.