Aby sme pochopili, čo je príčinou nadmerného myslenia, musíme v prvom rade pochopiť, prečo vôbec myslíme. Potom môžeme začať skúmať, prečo sa tento proces preháňa a čo môžeme urobiť, aby sme ho prekonali.

V prvej polovici 20. storočia dominovali v oblasti psychológie behavioristi. Verili, že správanie je výsledkom psychických asociácií a dôsledkov správania. Tak vzniklo klasické podmieňovanie a operantné podmieňovanie.

Zjednodušene povedané, klasické podmieňovanie hovorí, že ak sa podnet a reakcia vyskytujú často spolu, potom podnet vyvolá reakciu. V klasickom experimente sa vždy, keď Pavlovove psy dostali jedlo, zazvonilo na zvonček tak, že zvonenie zvončeka v neprítomnosti jedla vyvolalo reakciu (slinenie).

Na druhej strane operantné podmieňovanie tvrdí, že správanie je výsledkom jeho dôsledkov. Ak má správanie pozitívny dôsledok, pravdepodobne ho budeme opakovať. Opačne to platí pre správanie s negatívnym dôsledkom.

Podľa behaviorizmu bola teda ľudská myseľ čiernou skrinkou, ktorá generovala reakciu v závislosti od prijatého podnetu.

Potom prišli kognitivisti, ktorí tvrdili, že aj v čiernej skrinke sa deje niečo, čo vedie k správaniu - mysleniu.

Podľa tohto názoru je ľudská myseľ spracovateľom informácií. Spracúvame/interpretujeme veci, ktoré sa nám dejú, namiesto toho, aby sme len slepo reagovali na podnety. Myslenie nám pomáha riešiť problémy, plánovať naše kroky, robiť rozhodnutia atď.

Prečo nad tým príliš premýšľame?

Skrátka, keď sa zasekneme pri spracovaní/interpretácii vecí, ktoré sa dejú v našom okolí, príliš premýšľame.

V každom okamihu môžete venovať pozornosť jednej z týchto dvoch vecí - tomu, čo sa deje vo vašom okolí, a tomu, čo sa deje vo vašej mysli. Je ťažké venovať pozornosť obom súčasne. Dokonca aj rýchle prepínanie medzi nimi si vyžaduje vysokú úroveň vedomia.

Aby sme mohli riešiť problémy v našom prostredí, musíme teraz často premýšľať. Inými slovami, musíme ustúpiť a presmerovať svoju pozornosť z prostredia na našu myseľ. Je ťažké myslieť a zároveň sa venovať nášmu prostrediu. Máme obmedzené mentálne zdroje.

Ak dokážeme problém rýchlo vyriešiť, môžeme sa rýchlo vrátiť k tomu, aby sme sa venovali svojmu okoliu. Čo si myslíte, že sa stane, ak budeme čeliť zložitému problému, ktorý nie je ľahké vyriešiť? Presne tak! Budeme príliš premýšľať.

Premýšľame, pretože si to vyžaduje povaha problému. Tým, že premýšľate, vaša myseľ úspešne zameriava vašu pozornosť na problém. Ste v hlave. Ste v hlave, pretože to je miesto, odkiaľ môžete prísť na riešenie vášho zložitého problému.

Čím zložitejší je váš problém, tým viac a dlhšie budete premýšľať. Nezáleží na tom, či sa problém dá alebo nedá vyriešiť; váš mozog vás prepne do režimu premýšľania, pretože je to jediný spôsob, ako vie riešiť zložité alebo nové problémy.

Povedzme, že ste práve neuspeli na skúške. Keď prídete domov, zistíte, že stále dokola premýšľate o tom, čo sa stalo. Vaša myseľ zistila, že vo vašom okolí nie je niečo v poriadku.

Preto sa vás snaží vrátiť späť do vašej hlavy, aby ste pochopili, čo sa stalo, prečo sa to stalo a ako to môžete vyriešiť alebo tomu zabrániť v budúcnosti.

Tento záchvat premýšľania sa zvyčajne skončí, keď si sľúbite, že sa na ďalšiu prácu budete lepšie učiť. Ak je však problém oveľa zložitejší, ocitnete sa v nekonečnom záchvate premýšľania.

Nadmerné premýšľanie je mechanizmus, ktorý nám umožňuje pochopiť podstatu našich zložitých problémov, aby sme sa ich mohli pokúsiť vyriešiť.

Nadmerné premýšľanie nie je zvyk

Problém s vnímaním nadmerného myslenia ako zvyku alebo vlastnosti spočíva v tom, že sa neberie do úvahy kontext, v ktorom sa vyskytuje, a jeho účel. Takzvaný zvyčajný nadmerný mysliteľ nemyslí stále na všetko.

Keď ľudia príliš premýšľajú, najčastejšie na to majú dobré dôvody. Intenzita a frekvencia premýšľania závisí od povahy zložitého a jedinečného problému, ktorému každý jednotlivec čelí.

Odmietanie nadmerného premýšľania ako len ďalšieho zlozvyku, ktorého sa musíme zbaviť pomocou vecí, ako je rozptýlenie a všímavosť, sa míňa širšiemu obrazu. Aj návyky majú nejakú odmenu, ktorá je s nimi spojená. To neplatí pre nadmerné premýšľanie, ktoré zvyčajne spôsobuje, že sa človek časom cíti horšie.

Prečo je premýšľanie zlé

Ľudia sa chcú zbaviť nadmerného premýšľania, pretože sa často cítia zle a môže to viesť k stresu a depresii. Premýšľanie je v skutočnosti silným prediktorom depresie.

Vo svojom článku o depresii, ako aj v knihe Skrytý účel depresie som uviedol, že depresia nás spomaľuje, aby sme mohli prežívať svoje životné problémy.

Ide o to, že podobne ako v mnohých iných prípadoch v psychológii nie je úplne jasné, či prežívanie spôsobuje depresiu, alebo depresia vedie k prežívaniu. Mám podozrenie, že ide o obojsmerný vzťah. Oboje je vzájomnou príčinou a následkom.

Príčiny, prečo nadmerné premýšľanie vedie k negatívnym emóciám, môžu byť rôzne:

Po prvé, ak ste príliš premýšľali bez toho, aby ste mali v dohľade nejaké riešenie, cítite sa zle, pretože sa stávate beznádejnými a bezmocnými. Po druhé, ak si nie ste istí svojím potenciálnym riešením, cítite sa zle, pretože vám chýba motivácia na realizáciu vášho riešenia.

Po tretie, negatívne myšlienky, ako napríklad "Prečo sa mi to vždy stane?", "Mám smolu" alebo "Toto poškodí moju budúcnosť", môžu viesť k negatívnym emóciám.

Taktiež, keď sme v nejakom emocionálnom stave, či už pozitívnom alebo negatívnom, máme tendenciu ho predlžovať. Preto robíme viac vecí, ktoré nám prinášajú šťastie, keď sme šťastní, a prečo všetko vnímame negatívne, keď sa cítime zle. Rád to nazývam emocionálna zotrvačnosť.

Ak nadmerné premýšľanie vedie k negatívnym emóciám, je pravdepodobné, že budete vnímať neutrálne veci ako negatívne, aby ste predĺžili svoj negatívny emocionálny stav.

Je dôležité uvedomiť si, že nadmerné premýšľanie samo o sebe nie je problém. Problémom je jeho neschopnosť vyriešiť vaše problémy. Samozrejme, ak nadmerné premýšľanie skončí tak, že sa budete cítiť zle a nevyrieši váš problém, budete chcieť vedieť, ako ho zastaviť, a pristanete na články, ako je tento.

Odpudzujú ma všeobecné rady typu "vyhni sa paralýze z analýzy" alebo "staň sa akčným človekom".

Ako očakávate, že niekto, kto čelí zložitému problému, začne okamžite konať? Bolo by na škodu, keby sa najprv pokúsil úplne pochopiť podstatu svojho problému a jeho dôsledky?

To, že si dáte načas, aby ste pochopili svoj problém, a nepodniknete hneď kroky, neznamená, že nie ste "akčný človek".

Zároveň po premyslení, po úplnom spracovaní svojho problému musíte urobiť rozhodnutie. Dá sa vyriešiť? Stojí za to ho riešiť? Dá sa kontrolovať? Alebo by ste ho mali vypustiť a zabudnúť naň?

Dajte svojej mysli pevné dôvody, aby sa vydala na cestu, a ona ju bude nasledovať.

Prekonanie nadmerného myslenia

Nadmerné premýšľanie sa automaticky zastaví, keď vyriešite problém, ktorý vás núti premýšľať. Ak musíte premýšľať viac, aby ste sa rozhodli, akú kariérnu cestu si máte vybrať, než aby ste sa rozhodli, čo budete jesť na večeru, kde je na tom škoda? Prečo démonizovať nadmerné premýšľanie?

Nadmerné premýšľanie je väčšinou dobrá vec. Ak ste nadmerne premýšľajúci, pravdepodobne ste inteligentný a dokážete sa na problém pozrieť zo všetkých uhlov. Nemali by ste sa zamerať na to, ako prestať nadmerne premýšľať, ale na to, prečo nadmerne premýšľate, najmä prečo vaše nadmerné premýšľanie nefunguje.

Nemáte riešenie v dohľade? Čo tak zmeniť spôsob, akým k problému pristupujete? Čo tak vyhľadať pomoc od človeka, ktorý sa stretol s rovnakým problémom?

Žijeme v dobe, keď sa na nás neustále valia čoraz zložitejšie problémy. Preč sú časy, keď sme museli jednoducho loviť a zbierať, aby sme prežili.

Naša myseľ je prispôsobená prostrediu, v ktorom život nebol ani zďaleka taký zložitý ako dnes. Ak teda vaša myseľ chce stráviť viac času zaoberaním sa nejakým problémom, nechajte ju. Dajte jej oddych. Potýka sa s úlohami, ktoré ani neboli uvedené v jej pracovnej náplni.