Aby sme pochopili, čo je príčinou rodičovského zvýhodňovania, pozrime sa na tieto dva hypotetické scenáre:

Scenár 1

Jenny mala vždy pocit, že rodičia uprednostňujú jej mladšiu sestru pred ňou. Vedela, že to nie je spôsobené vekovým faktorom, pretože bola len o niekoľko mesiacov staršia ako jej sestra. Okrem toho bola pracovitejšia, učenlivejšia, pokojnejšia a pomáhala viac ako jej mladšia sestra.

Nedávalo zmysel, že sa rodičia viac venovali jej mladšej sestre, ktorá mala sotva nejaké dobré osobnostné vlastnosti.

Scenár 2

Z rovnakého dôvodu sa zdalo, že Arunovi rodičia uprednostňujú jeho staršieho brata, ale jemu bolo naopak celkom jasné prečo. Jeho starší brat bol oveľa úspešnejší ako on.

Arun bol často terčom kritiky svojich rodičov, ktorí ho nútili, aby bral svoju kariéru a život vážne. Porovnávali ho so starším bratom a hovorili mu veci ako: "Prečo nemôžeš byť ako on?" "Si takou hanbou našej rodiny."

Príčiny rodičovského favoritizmu

Aj keď by mnohí chceli veriť v opak, rodičovské zvýhodňovanie existuje. Hlavným dôvodom je, že výchova je sama o sebe nákladná záležitosť.

Vždy, keď robíme niečo, čo nám spôsobuje obrovské náklady, musíme sa uistiť, že prínosy, ktoré získame, ich prevážia. Vezmime si príklad firmy. Firma sa rozhodne poskytnúť svojim zamestnancom špecializované nákladné školenia len vtedy, ak vie, že to organizácii prinesie väčší zisk.

Vynaloženie obrovského množstva peňazí na školenie zamestnancov, ktorí neprinášajú výsledky, sú peniaze, ktoré idú do kanalizácie. Za zaplatenú vysokú cenu musí byť väčšia návratnosť investícií.

Podobne aj rodičia očakávajú od svojich detí návratnosť svojich investícií. Má to však háčik - chcú to predovšetkým v podobe reprodukčného úspechu (úspešného odovzdania svojich génov ďalšej generácii).

Z hľadiska biológie sú potomkovia v podstate nositeľmi génov rodičov. Ak potomkovia robia to, čo majú (odovzdávajú gény svojich rodičov), bez problémov, potom rodičia budú mať prospech z celoživotnej investície do svojich potomkov.

Je teda logické, že rodičia považujú za svoje obľúbené deti tie, ktoré pravdepodobne prispejú k reprodukčnému úspechu ich génov, a tlačia na tie, ktoré nie sú, aby zmenili svoje správanie tak, aby sa zvýšili aj ich šance na reprodukčný úspech.

Jennyina mladšia sestra (scéna 1) bola krajšia ako ona. Mala teda väčšiu šancu byť reprodukčne úspešnejšia ako ona, aspoň v podvedomom vnímaní rodičov.

Jennyina mama ju nahovárala, aby navštevovala salóny a kozmetické salóny, aby ju povzbudila k zlepšeniu svojho vzhľadu. Jej matke sa nepáčilo, že sa Jenny neudržiava, a to z dobrých evolučných dôvodov. (pozri Čo muži považujú na ženách za príťažlivé)

Na druhej strane je akumulácia zdrojov kľúčovým faktorom reprodukčného úspechu u mužov, a tak Arunovi rodičia namiesto toho, aby ho trápili, aby zmenil svoj vzhľad, chceli, aby svoju kariéru bral vážne. Uprednostňovali svojho staršieho syna, pretože pravdepodobne prinesie dobrú reprodukčnú návratnosť ich rodičovskej investície.

Prečo majú nevlastní rodičia tendenciu byť blbci

Je známe, že biologickí rodičia zvyčajne poskytujú viac lásky, starostlivosti a náklonnosti ako náhradní rodičia. Dieťa vychovávané nevlastnými rodičmi je vystavené väčšiemu riziku fyzického a emocionálneho zneužívania.

Ako som už spomínal, rodičovstvo je nákladné. Nielen z hľadiska investovaných prostriedkov, ale aj z hľadiska času a energie venovanej výchove detí. Z evolučného hľadiska nemá zmysel vychovávať potomstvo, ktoré nenesie vaše gény. Ak investujete do takéhoto potomstva, vynakladáte na seba zbytočné náklady.

Aby boli nevlastní rodičia motivovaní neinvestovať do geneticky nepríbuzných detí, evolúcia ich naprogramovala tak, aby sa na nevlastné deti hnevali, a tento odpor sa často prejavuje škaredým spôsobom v podobe fyzického a emocionálneho týrania.

Samozrejme, to neznamená, že všetky Nevlastní rodičia sú násilní, len je väčšia pravdepodobnosť, že sú to blbci; pokiaľ toto evolučné presvedčenie alebo potreba nepreváži.

Záhada adopcie

Povedzme, že pár nemohol mať vlastné deti a rozhodol sa pre adopciu. Svoje adoptované dieťa milovali a starali sa oň rovnako ako jeho biologickí rodičia. Ako vysvetľuje evolučná teória takéto správanie?

Záleží na konkrétnom prípade, o ktorom uvažujeme. Najjednoduchšie vysvetlenie by však mohlo byť, že "naše evolučné správanie nie je pevne dané". Človek môže počas svojho života nadobudnúť presvedčenie, ktoré ho núti konať v rozpore s tým, čo si vyžaduje jeho evolučné naprogramovanie.

Obsahujeme ich viacero. Sme produktom nášho genetického naprogramovania aj skúseností z minulých životov. V našej psychike bojuje množstvo síl, ktoré sa snažia vyprodukovať jediný výsledok správania.

Dôležité je však pamätať na to, že bez ohľadu na správanie stále platí ekonomický princíp nákladov a výnosov, t. j. človek sa bude správať len vtedy, ak jeho vnímaný prínos preváži vnímané náklady.

Mohlo by sa stať, že spomínaný pár sa adopciou dieťaťa snaží zachrániť svoj vzťah. Keďže správa o tom, že nemôžu mať deti, môže byť pre vzťah nepríjemná a zaťažujúca, pár si môže dieťa adoptovať a predstierať, že ho má.

To nielenže zachraňuje vzťah, ale udržiava nádej, že ak sa budú snažiť, jedného dňa budú mať vlastné deti.

Keďže rodičovstvo je nákladné, sme naprogramovaní na to, aby sme si ho užívali a kompenzovali tak náklady. Rodičia majú hlboký pocit uspokojenia a spokojnosti, keď sa starajú o svoje mláďa. Mohlo by sa stať, že rodičia, ktorí si adoptujú dieťa, uspokojujú predovšetkým túto naprogramovanú potrebu uspokojenia a spokojnosti.

Tvrdiť, že rodičia, ktorí si adoptovali dieťa, porušujú princípy evolučnej teórie, je ako tvrdiť, že sex s antikoncepčnými prostriedkami je v rozpore s tým, že sex má biologickú funkciu odovzdávania génov.

My, ľudia, sme dostatočne kognitívne vyspelí na to, aby sme sa rozhodli nabúrať sa do tejto funkcie a ísť len za pocitovou časťou. V tomto prípade za potešením.