V psychológii sa dočítate o množstve terapií. Je ohromujúce, ako rôzne teoretické prístupy sa odlišne pozerali na ľudskú prirodzenosť a prišli s rôznymi, často trochu protichodnými teoretickými prístupmi.

Napriek tomu nemôžete poprieť jadro pravdy, ktoré je vo všetkých z nich. Všetky terapie, napriek tomu, že sú rôzne, majú jedno spoločné - všetky sa zameriavajú na riešenie problémov ľudí. Všetky sa snažia vybaviť ľudí stratégiami riešenia problémov, ktoré im pomôžu vyrovnať sa s ich životnými problémami.

Riešenie problémov je skutočne základom všetkého, čo robíme. Počas celého života sa neustále snažíme vyriešiť ten či onen problém. Keď sa nám to nedarí, objavujú sa rôzne psychické problémy. Dobré riešenie problémov je základnou životnou zručnosťou.

Fázy riešenia problémov

Riešenie problémov vás dovedie z počiatočného stavu (A), v ktorom problém existuje, do konečného alebo cieľového stavu (B), v ktorom už problém neexistuje.

Na to, aby ste sa dostali z bodu A do bodu B, musíte vykonať určité činnosti nazývané operátory. Zapojením správnych operátorov sa dostanete z bodu A do bodu B. Fázy riešenia problémov sú teda tieto:

1. Počiatočný stav
2. Prevádzkovatelia
3. Cieľový stav

Samotný problém môže byť buď dobre, alebo zle definovaný. Dobre definovaný problém je taký, pri ktorom jasne vidíte, kde ste (A), kam chcete ísť (B) a čo musíte urobiť, aby ste sa tam dostali (zapojenie správnych operátorov).

Napríklad pocit hladu a chuť jesť možno považovať za problém, hoci pre mnohých jednoduchý. Váš počiatočný stav je hlad (A) a váš konečný stav je spokojnosť alebo žiadny hlad (B). Ísť do kuchyne a nájsť niečo na jedenie je použitie správneho operátora.

Naopak, zle definované alebo komplexné problémy sú také, pri ktorých nie je jasná jedna alebo viacero z troch fáz riešenia problému. Napríklad, ak je vaším cieľom dosiahnuť svetový mier, čo presne chcete urobiť?

Správne sa hovorí, že dobre definovaný problém je napoly vyriešený problém. Vždy, keď sa stretnete so zle definovaným problémom, najprv si musíte ujasniť všetky tri fázy.

Ľudia majú často slušnú predstavu o tom, kde sú (A) a kde chcú byť (B). Zvyčajne sa zaseknú na hľadaní správnych operátorov.

Počiatočná teória pri riešení problémov

Keď sa ľudia prvýkrát pokúšajú vyriešiť nejaký problém, t. j. keď prvýkrát zapojia svoje operátory, často majú počiatočnú teóriu riešenia problému. Ako som spomenul vo svojom článku o prekonávaní výziev pri zložitých problémoch, táto počiatočná teória je často nesprávna.

V tom čase je však zvyčajne výsledkom najlepších informácií, ktoré môže jednotlivec o probléme získať. Keď táto počiatočná teória zlyhá, riešiteľ problému získava ďalšie údaje a teóriu spresňuje. Nakoniec nájde skutočnú teóriu, t. j. teóriu, ktorá funguje. To mu nakoniec umožní zapojiť správne operátory, aby sa posunul z bodu A do bodu B.

Stratégie riešenia problémov

Sú to operátory, ktorými sa riešiteľ snaží presunúť z bodu A do bodu B. Existuje viacero stratégií riešenia problémov, ale hlavné z nich sú:

1. Algoritmy
2. Heuristika
3. Skúšky a omyly
4. Insight

1. Algoritmy

Keď na vyriešenie problému alebo dosiahnutie cieľa postupujete krok za krokom, používate algoritmus. Ak budete postupovať presne podľa krokov, zaručene nájdete riešenie. Nevýhodou tejto stratégie je, že pri veľkých problémoch môže byť ťažkopádna a časovo náročná.

Povedzme, že vám podám 200-stranovú knihu a požiadam vás, aby ste mi prečítali, čo je napísané na strane 100. Ak začnete od strany 1 a budete obracať stránky, nakoniec sa dostanete na stranu 100. O tom niet pochýb. Ale tento proces je časovo náročný. Namiesto toho teda použijete tzv. heuristiku.

2. Heuristika

Heuristiky sú pravidlá, ktoré ľudia používajú na zjednodušenie problémov. Často sú založené na spomienkach z minulých skúseností. Znižujú počet krokov potrebných na vyriešenie problému, ale nie vždy zaručujú riešenie. Heuristiky nám šetria čas a úsilie, ak fungujú.

Viete, že v strede knihy sa nachádza strana 100. Namiesto toho, aby ste začali od prvej strany, skúste otvoriť knihu v strede. Samozrejme, možno sa vám nepodarí trafiť na stranu 100, ale niekoľkými pokusmi sa môžete dostať naozaj blízko.

Ak napríklad otvoríte stranu 90, môžete sa potom algoritmicky presunúť z 90 na 100. Na riešenie problému teda môžete použiť kombináciu heuristiky a algoritmov. V reálnom živote často riešime problémy práve takto.

Keď polícia hľadá podozrivých vo vyšetrovaní, snaží sa problém podobne zúžiť. Nestačí vedieť, že podozrivý meria 180 cm, pretože ľudí s takouto výškou môžu byť tisíce.

Keď viete, že podozrivý je vysoký 180 cm, nosí okuliare a má svetlé vlasy, problém sa výrazne zúži.

3. Skúšky a omyly

Keď máte počiatočnú teóriu na riešenie problému, vyskúšate ju. Ak sa vám to nepodarí, svoju teóriu spresníte alebo zmeníte a skúsite to znova. Toto je proces riešenia problémov metódou pokusov a omylov. Behaviorálne a kognitívne pokusy a omyly idú často ruka v ruke, ale pri mnohých problémoch začíname behaviorálnymi pokusmi a omylmi, kým nie sme nútení premýšľať.

Povedzme, že ste v bludisku a snažíte sa nájsť cestu von. Vyskúšate jednu trasu bez toho, aby ste o nej premýšľali, a zistíte, že nikam nevedie. Potom vyskúšate inú trasu a opäť sa vám to nepodarí. Ide o behaviorálny pokus a omyl, pretože do svojich pokusov nevkladáte žiadne myšlienky. Len hádžete veci na stenu, aby ste videli, čo sa prilepí.

Nie je to ideálna stratégia, ale môže byť užitočná v situáciách, keď nie je možné získať žiadne informácie o probléme bez vykonania niekoľkých pokusov.

Potom, keď máte dostatok informácií o probléme, premiešate tieto informácie v mysli, aby ste našli riešenie. Ide o kognitívny pokus a omyl alebo analytické myslenie. Behaviorálny pokus a omyl môže zabrať veľa času, preto je vhodné používať kognitívny pokus a omyl čo najviac. Predtým, ako budete rúbať strom, musíte nabrúsiť sekeru.

4. Insight

Pri riešení zložitých problémov sú ľudia frustrovaní po tom, čo vyskúšali niekoľko operátorov, ktorí nefungovali. Opustia svoj problém a pokračujú v bežných činnostiach. Zrazu dostanú záblesk pochopenia, vďaka ktorému sú si istí, že teraz dokážu problém vyriešiť.

O základnej mechanike vhľadu som napísal celý článok. Skrátka, keď sa od svojho problému odpútate, pomôže vám to vidieť veci v novom svetle. Využívate asociácie, ktoré vám predtým neboli dostupné.

Získate viac kúskov skladačky, s ktorými môžete pracovať, a tým sa zvyšuje pravdepodobnosť, že nájdete cestu z bodu A do bodu B, t. j. že nájdete fungujúce operátory.

Pilotné riešenie problémov

Bez ohľadu na to, akú stratégiu riešenia problémov použijete, ide o to, aby ste zistili, čo funguje. Vaša skutočná teória vám povie, aké operátory vás dovedú z bodu A do bodu B. Zložité problémy neodhaľujú svoje skutočné teórie jednoducho len preto, že sú zložité.

Preto je prvým krokom pri riešení zložitého problému čo najjasnejšie si ujasniť, čo sa snažíte dosiahnuť - zhromaždiť čo najviac informácií o probléme.

Tým získate dostatok surovín na sformulovanie počiatočnej teórie. Chceme, aby sa naša počiatočná teória čo najviac približovala skutočnej teórii. Ušetríte tak čas a zdroje.

Riešenie zložitého problému môže znamenať investovanie veľkého množstva prostriedkov. Preto sa odporúča overiť si svoju počiatočnú teóriu, ak je to možné. Nazývam to pilotné riešenie problému.

Predtým, ako podniky investujú do výroby produktu, niekedy distribuujú bezplatné verzie malej vzorke potenciálnych zákazníkov, aby sa uistili, že ich cieľová skupina bude produkt prijímať.

Pred vytvorením série televíznych epizód producenti televíznych seriálov často vydávajú pilotné epizódy, aby zistili, či sa seriál môže ujať.

Pred uskutočnením rozsiahlej štúdie výskumníci uskutočnia pilotnú štúdiu, v rámci ktorej skúmajú malú vzorku populácie, aby zistili, či sa štúdia oplatí uskutočniť.

Rovnaký prístup "testovania vody" je potrebné uplatniť pri riešení akéhokoľvek zložitého problému, s ktorým sa môžete stretnúť. Stojí váš problém za to, aby ste doň investovali veľa zdrojov? V manažmente sa neustále učíme o návratnosti investícií (ROI). Návratnosť investícií by mala ospravedlniť investíciu.

Ak je odpoveď kladná, pokračujte a sformulujte svoju počiatočnú teóriu na základe rozsiahleho výskumu. Nájdite spôsob, ako overiť svoju počiatočnú teóriu. Potrebujete túto istotu, že idete správnym smerom, najmä v prípade zložitých problémov, ktorých riešenie trvá dlho.

Správne kauzálne myslenie

Riešenie problémov spočíva v správnom kauzálnom myslení. Hľadanie riešení spočíva v zistení, čo funguje, t. j. v nájdení operátorov, ktoré vás dovedú z bodu A do bodu B. Aby ste uspeli, musíte si byť istí svojou počiatočnou teóriou (Ak urobím X a Y, dovedú ma k bodu B). Musíte si byť istí, že ak urobíte X a Y, dovedie vás to k bodu B - ak urobíte X a Y, spôsobí to bod B.

Všetky prekážky pri riešení problémov alebo dosahovaní cieľov majú pôvod v chybnom kauzálnom myslení, ktoré vedie k nezapájaniu správnych operátorov. Keď je vaše kauzálne myslenie v poriadku, nebudete mať problém zapojiť správne operátory.

Ako si viete predstaviť, pri zložitých problémoch nie je jednoduché správne uvažovať o príčinách. Preto musíme sformulovať počiatočnú teóriu a postupne ju zdokonaľovať.

Rád si predstavujem riešenie problémov ako schopnosť premietať prítomnosť do minulosti alebo do budúcnosti. Pri riešení problémov sa v podstate pozeráte na svoju súčasnú situáciu a kladiete si dve otázky:

"Čo to spôsobilo?" (premietanie prítomnosti do minulosti)

"Čo to spôsobí?" (premietanie prítomnosti do budúcnosti)

Prvá otázka sa viac týka riešenia problémov a druhá plnenia cieľov.

Ak sa ocitnete v kaši, musíte si správne odpovedať na otázku "Čo to spôsobilo?". V prípade operátorov, ktorých momentálne zapájate, aby ste dosiahli svoj cieľ, si položte otázku: "Čo to spôsobí?" Ak si myslíte, že nemôžu spôsobiť B, je čas spresniť svoju pôvodnú teóriu.